Rána sú rovnaké a nudné
nič nenasvedčuje zmene
som rotujúci špak v prúde
okraj rieky ma tlačí pod koreňe
plávam v posratých špirálach
snažím sa dostať do inej formy
ale citiť len hlavne pri hlavách
a vidieť len rozosmiaty pomník
neviem nájsť unikový východ
pozerám po stenách na značky
som v hrnci sterilizujúci sa kompót
tlak stúpa teplota sa mení na otáčky
do boha
do piče
do boha
do piče
Rána sú rovnaké a nudné
prestávam vidieť zmysel bytia
točiť sa stále v tom istom rytme
učiť sa základy hryzenia a vytia
toto nemôže byť normálny stav
vecí, osôb a iných kokotin
najradšej by som sa liehom polial
lenže zlo sa nikdy nechyti
ľudia len ťahajú ako kone
vlečú näjme cudzie bremená
najradšej by som onemel
v bezprostrednej blizkosti plameňa
do boha
do piče
do boha
do piče
izba je tmavá diera
človek je iba divá zver
najštastnejši keď lieta piera
len z iných nahnitých vetiev
všetko sa deje bez môjho vedomia
pocit, že nič neviem správne ovládať
hlupáci čo maľujú ideály do priama
s týmito pičami sa môžem len pohádať
je to stále čoraz horšie
útek z reality je menej platní
minule som do potravín vošiel
miesto ľudí som videl kláti
do boha
ťahali košiky
skutočné kone
život je väzenie stačia už len pásiky
aj tak žijeme všetci aj tý čo žijú spolu v mojej hlave žijú oddelene
stále to vidím
stále do boha