Po letnej búrke
sa ocitnem v storočí pary.
Prúd nenájdeš v zásuvke.
Oblaky - invalidi smerujúci za poštármi.
Akoby celou našou dedinou
ľudia začali vypúštať sterilný dym.
Posledné možné riešenie pred cholerou
kde najviac pamätníkov o nej drží cintorín.
Staré ženy na tvári s takou istou mozajkou
v rukách s láskou koja nenakŕmené ružence.
Štýlom pohybu si ich zamením aj z daždovkou
len namiesto smrti im život nesú slnečné lúče.
V ríňach doznie šialené tempo
opäť začne vyčerpávajúci deň.
V ktorom bude úradovať teplo
len mláky bude chladiť žltá srieň.
( ich okraje mi vždy pripomenú čipky )