|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
R áno sa ponáhľam z postele.
Skoro sa potknem.
D úfam, že slnko zastihnem.
Aby mi zaželalo krásny deň.
Hne ď mizne do diaľky cez hmlu.
Len pouli čné lampy - svetlom.
V šetko zaženú.
M ám chuť žiť mimo ľudí na samote.
V hlave v šak už mám čip.
V šade byrokratické oplotenie.
Chcem ujs ť nakoniec Ľubochianskej doliny.
Zasta ť pri hornom tajchu.
Pomedzi pla č, odriekať modlidby.
Zhodi ť z pliec každú ťarchu.
Ke ď počujem ako šumí hora.
Č oraz viac mi nechutí táto doba.
Chcem ujs ť všetkým signálom, satelitom, čipom.
By ť, len obyčajným človekom.
Na konci sveta.
K u slnku aké je krásne
b ásne odriekať.
Ka ždý mi hovorí to už nie je pre mňa.
Mus íš dožiť tu v tomto systéme skurvenom
pre ktor ý sedí jediný správny výraz - debna.
Svoje slnko si vytesaj z kreme ňa.
|
|
|