text ano

:)

také dôležité veci, kde sa býva

mne raz vysvetľovala spolužiačka, že ak je balkón na sever, tak sa s tým nič nedá slušného urobiť

a ja som pani primátorovej v sobranciach vysvetľovala, že ak postavili dom na autobusovej stanici - s tým tiež nič moc nenarobia

/ja fobik a predstava, že mi nudiaci sa ľudia na zástavke čumia na barák - hrôza/

poruba?

to pamätám!!!

raz som vlakom cestovala do Ostravy Poruby, kde to nestálo a zastavila som omylom až v Olomouci :) - viete si predstaviť ako niekto hodinu zastavuje v duchu idúci vlak?

Poruba, jedine Poruba

sa mi zdalo, že už robíme

no, ono sa zázrak môže stať a možno tam dorazím, ak to bolo myslené takto

fakt by som ťa rada vidieť

/aj iných/ ale sila chcieť vidieť práve teba z vymenovaných je väčšia, ako vidieť kohokoľvek iného

idem si kúpiť nejaký los /či inú náhodu/, možno vyhrám čosi...

vo veži som chcela vidieť jednu osobu, ktorá tam s veľkou pravdepodobnosťou nebola, nakoniec, je to poetka, nie prozaička, čo by tam robila

inak predpokladám, že oproti Prahe je tu výhoda dlhšieho pobudnutia, kedy moje fóbie (snáď aj pod nejakým tým pohárikom, nebojte, nie som alkoholik), by sa na chvíľu schovali

tam to bolo nešikovné, že sme ten odchod mali hneď na druhý deň, že sa muselo fujazdiť a odísť skôr...

som sa zabudla prihlásiť

bol si tam?

sakra, to mi vrtá hlavou

imaginárna predstava, že by sa dalo, asi, určite nie

ale na druhej strane, úplne špeciálne, Ariela by som rada na vlastné oči...

a chata vyzerá fakt lákavo, idem ja radšej preč a po večeroch snívať

toto je jedno z tých tvojich diel, čo sa čítajú ľahko a pritom zaujmú, majú akoby presne namerané množstvo filozofickej hĺbky

takéto od teba - eňo neňo

takže som si to v pokoji prečítala vytlačené doma a po filozofovaní s Jirkom, je to dobré a má to svoju silu, zabudla som, že som niekedy prežila ľudské horory, čo od príbehu nie sú ďaleko, mám s touto témou svoje skúsenosti, ale nie som schopná to literárne zachytiť, pre mňa moc náročné

a práve ten balkón je v tom kľúčové miesto, výborné, len človek potrebuje byť trošku vo vážnejšom rozpoložení, aby balkón nevnímal ako holú nereálnu absurditu

ok, mám ťa u prdele ukončene, aspoň dúfam

milujem tých, čo ROZOZNÁVAJÚ, na rozdiel od nezrelých jedincov, ako som ja

mít u prdele je stále prebiehajúci proces, čím viac máš u prdele, tým viac sa ťa to bytostne dotýka (dosť dobre nejde použiť termín, ani vypovedať termín: mám u prdele, kým ťa to netrápi, to nijako nejde, u prdele v skutočnosti je len to, čo sa nijako nedostane na pretras, ani písomnou formou

naivka - nie si v tom význame, že si neuvedomuješ, o čom píšeš, naivka si vo význame, že argument, ktorý máš na základe vlastného prežitého považuješ za tak jasný, že nepripustíš, že sa veci môžu mať úplne inak a že veci môžu spolu súvisieť tak, ako ty súvislosti nehľadáš

Neberiem ti tvoj postoj k tomu, čo báseň vypovedá.

Obraňujem prirovnanie s pozíciou Hitlera, ktorá tebe nie je vec zažitá a je od teba na hony ďaleko, to neznamená, že nemusí v určitých súvislostiach existovať.

ten spodok mi trochu unikol, myslím, že už rozumiem viac

(trochu som do toho miešala osudovosť /napr. problém s prácou/, ale už od tejto myšlienky ubieham inde)

ale pekné, ako obyčajne

neočakávam, že vysvetlíš to, ako to ja vidím, ale to, ako si to ty videl... približne

(predpokladám, že k fackovaniu ... nedôjde, či dôjde? - to by bolo hmatateľné vysvetľovanie, sakra, to bolí už teraz )

aha, ked to dnes tak inak vyzerajú

ale pekný uhol

toto je vynikoš

nehovorím, že štýl nie je dobrý, ale toto nie je moja káva

predsa len potrebujem trošku živší dej