no, aspoň som sa dnes na niečom zasmiala

ale to preto, že je tu takéhoto málo, čiže vzácnej výnimke sa možno poďakovať, že to vyvolá úsmev

kebyže tu bolo možné oceniť to bodovaním za humor, tak čosi nadelím

ale dám doporučenie, nech sa nasmejú aj iní... /alebo nazlostia/

jáj, keby sa ilúzia chcela tak ľahko rozsypať, ale ona sa drží jak voš, už dávno neaktuálna, dávno zmätená zo stola ale drží, potvora

dračí hlava holubice - pekné prirovnanie v súvislostiach

zomriem hladová a prázdna, poneváč nemám mozgu na viacej

dúfam že sa z toho moja duša nepokašle, a keď sa pokašle, tak sa pokašle

ua aha

ale ego vont, ego vont, ego too  much vont, not to joint, something ego wont, something, hocičo

čo to robíš za experimenty,

už ani slovosled celé také rozmätené

hozkovnou? čo je hozkovna?

hmmm

zda popel zaplakal než spálený kuře... toto celkom dobré

proč bych si krájel duši?

lebo sa dá, ľahšie, ako iné, ani nožík netreba, len depku, a tá je vždy poruke nabrúsená

správne, prečo na svete musia byť exoti, ako som ja

veď ma tu nikomu na nič nie je

prečo sa dopustila tak podivná kombinácia DNA,

to nemohol byť stvoriteľ trošku zodpovednejší?

ale už tuším, čo bude ďalej: nič, nič, ničovaté, a tudiš to bude úplne zbytočne, ale asi to niekto tak potrebuje

zdá sa básnička byť banalitou, ale je to v skutočnosti surová pravda, bez prikrášlení

takto slabí sme a takto trapne plačeme, aj keď je nám hanba hanbúca

primitívovia sme sústredení na svoje problémy a nikdy nebudeme nič iné

prvá lepšia, pre mňa určite

však hej, v loňské slámě...

loni... kočičky, prdélky, kdeže je už loni, už nie je

a šumím bory - takpovediac až po hymne sa siahlo....

toto je mne ďaleký svet, neviditeľný, nepoznaný, preto sa zdržím hodnotenia

čo k tomu?

mapovať, mapovať

počkať, až spálené zarastie a mapovať a mapovať

kartograf

a jedna búračka môže mať tri smrtelné hriechy

alebo ešte: jedna búračka a už iba samé smrtelné hriechy

taká jedna veta to je

jakoš i, jakoš i...

mi pripomína rozprávku Tri oriešky pre popolušku, kedy macocha kontroluje šafáře, či všetko nakúpi

No a ešte mám takú zvláštnu prosbu.

Ja takéto vecičky zbieram.

Môžem si tvoj text uverejniť na svojej stránke?

http://www2.svsmi.sk/~fedicova/z%20netu/inilud.htm

(pod tvojím nickom)

ono nie je už prvý apríl, ale tak trochu aprílovsky na to zareagujem

samozrejme, mne ako človeku, čo má rád skoro všetky filozofovania sa aj toto filozofovanie páči (toto mimo apríl)

a poďme k textu

Markéta je žena a Filipe je muž, teda, keď to berieme podľa mien.

A nedávno som bola na takom kurze, že Manažment.

Tak tam ma učili:

žena chce emócie, muž chce FAKTY.

A tu sme u podstaty.

Nemeňme násilne pohlavia.

Žena nepotrebuje nič konkrétne, ona cíti všeobecne.

Úplne zbytočne naháňaš u Markéty, aby napísala presne čo a presne kam. ŽENY FAKKTY NEZAUJÍMAJÚ.

Druhá vec je, ak Markétka chce výjsť v ústrety mužským čitateľom, potom by mala mať na pamäti, čo treba mužom dať a to sú FAKTY!

To ma naučili na manažmente.

Stačí básne preložiť pre mužov a je to.

Filipeho básne sú síce faktografické, ale nás, ženy, tie fakty ani moc neberú. Takže sú pre nás dané básne jak to povedať... málo zaujímavé z hľadiska faktografickosti.

Také jakési jiné ticho... to je naše hoby, pocit, emócia zvláštnosti. Detaily nás už nezaujímajú, v akom smere jakési jiné, stačí že jiné.

Čiže máme niekoľko možností.

Buď pôjdeš na teóriu manažmentu ty, aby si si zvykol na "ženské myslenie" a vedel s týmto poznaním k tomu pristupovať, alebo tam pôjde Markéta a k danej situácii pre mužskú časť básne preupraví.

koniec apríla

zabavila som sa

stále hovorím, že mi chýba humorná sekcia, to by som tam hodila

ja mám hold hlas, až to piští v našom hrišti :)

a všim sis,

jak nicovaté je trápit se,

kdo jakým spůsobem hraje,

kdo řve a kdo tiše z druhých saje,

život kapku složitejší jest

někdy někdo křičí, páč život je k nemu pes

stejně je to všechno jedno, sme všichni stejné krkavčí hejno.

napr. u mňa sa zmenila situácia, už dlho nebol zliaty na mol, už dlho seká dobrotu, už...

sa nebojím chodiť domov!

už rada chodím domov

dúfam že som to nezakríkla....

niekedy sa osud aj na mňa usmeje :)))

áno, dve storočia: rozdiel vtedy a teraz :)

kráter v novákoch...

a hlavne keď z toho kape :)

pekny, chraneny plagat vyrobi viac toliarov

nebudem sahať :)

vysoká matematika pre mňa