maxima gali (Občasný) - 16.6.2005 > dnes mám paranoidné sklony, tak poďme na to
nebola to vážna básnička, ale čo nám bráni si ju nejako prevteliť do umeleckého diela
co dostal Fanouš k narozkám (je jasné, čakal, chcel slávnostne s najbližším a čo prišlo...)
bolela víc (znásobené oslavou to dušu zaľahlo viac, akov ktorýkoľvek iný deň)
než tichá pošta s milenkou (a pridané, bolesť o mlčaní už poznal, táto bola väčšia)
a u bažin to zase svítí (depresia volá do podsvetia, užs a teší bahno, ako klesnem na jeho dno)
petrolejka rozbitá v pase (boli sme teplom, čo nás zohrievalo každý deň, rozbilo sa to, na jednej strane koniec sexu - od pasa dole, na druhej strane koniec srdca - od pasa hore)
hlásí: jednorožci ukradli rohlík!! (vzácne videnie jednorožca, šťastia, ktoré sme mali už nie je, bez rohu -t.j. ukradnutého rohlíka, sme už iba obyčajný skrachovaný pár)
Prosím Tě vrať mi to, jo? (príď naspäť, tá omamná chvíľa, to krásno, ľúbosť, naspäť!!!!!!)
budu Tě čekat tak o půl šesté (skúšam trochu srandy, uľahčiť ti návrat, pokus, že si ešte cez humor rozumieme)
ale určitě, jo? (že ešte nie som tak ďaleko, však ma máš ešte rada)
já to fakt potřebuju (nebojím sa niečo chcieť, môže to stáť za to)
tak si naděl, uzdrav se (zamietnutie, nemá záujem, urob si sám)
ale bacha na těžké kovy (dvojzmysel ťažký kov ako zlato, ťažký kov ako okovy - vyjadrenie o závislosti na hmote, ktorá zaťahuje okovy)
když hoří u vchodu (to čo si si nadelil, hmotu, čo ťa najviac zaujíma, pre ňu si zapálený)
do konce (a preto koniec)
vysvetlenie tvrdo podlieha povahe čitateľa, Emmet to určite pochopil inak (záver by som povedala, skoro určite)
no a teraz šibenicu za pochopenie dielka
dielo nehodnotím, mňa nenadchlo, nie je to moja parketa