Happyend zúfalca

Ani lístok nepohne

Myšlienka citu,

Ani slzu nespraví

Neprávosť rodu.

Nič je temno,

Aj tak je to jedno,

Lebo zírali tupé deti,

Jako mŕtvoly ležali,

A vdiali zavýjali

Vlci piesne samoty.

Spadla hviezda

Na nebo,

Zhasla mesiac,

Zničila svit,

A ja sedím opodiaľ,

Plačem čudným smiechom,

Ďalej hádžem pilule,

Čo zmažú bolesť svetov.

Mojich drahých,

Nevšedných…

A tak jedna za druhou,

Kazia radom všetky,

Moje sníčky zrodené,

V skvelo chorej mysli.