|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Dýchala viac z hlboka a obrátila sa viac nabok. Po minúte už hlboko spala.
Znovu som si sadol k oknu a díval som sa do dažďa. Vietor vrážal do okien hustý, sivý dážď a dom pôsobil ako malý ostrovček v chmúrnej nekonečnosti.Bol som znepokojený, lebo len zriedka sa stávalo, že bola ráno bez vôle a smutná. Ale potom som sa utešoval, že ešte pred niekoľkými dňami bola živá a veselá a že sa hádam všetko zmení, keď sa znovu prebudí. Vedel som, že veľa myslí na chorobu, a vedel som tiež od doktora že sa jej stav nezlepšil - ale videl som v živote už toľko mŕtvych, že každá choroba ešte vždy pre mňa znamenala život a nádej. Vedel som, že možno zomrieť na poranenie, v tom som mal veľké skúsenosti - ale práve preto mi občas ťažko padlo uveriť, že aj choroba pri ktorej sa človek navonok nezmení, môže byť nebezpečná. A tak som sa z takýchto záchvatov malomyseľnosti vždy rýchlo zotavoval.
|
|
|