|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Za tým, čo nebolo, mi srdce smúti
Čas s pred roka chcem v mysli vrátiť späť:
Ranný vzduch vôňou ruží preniknutý.
Tu v izbe, tá vôňa hlavu múti,
Bola si so mnou - musím rozumieť:
Za tým čo nebolo, mi srdce smúti.
Vrchy sú v hmle a čas je trpkej chuti,
Hľadím, jak opúšťa ma ďalšie z liet,
Ranný vzduch vôňou ruží preniknutý.
Do pasce kalicha to včelu núti,
Celá sa trasie, keď ju láka kvet,
Za tým čo nebolo mi srdce smúti.
Tie oči a vlas sú dávno v púti
Ako list, ktorý hľadá v rieke stred,
Ranný vzduch vôňou ruží preniknutý.
Čas všetko berie: tebou roztrhnutý
Záber na ktorom jasne nevidieť...
Za tým čo nebolo mi srdce smúti
A vzduch je vôňou ruží preniknutý.
|
|
|