|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Melanchólia
Slnko sa zapozeralo posledný krát na naprotivnú stranu ktorú tvoril strmý kopec posiati prevazne ihlicnatimi stromami. Na posledy zablikalo ako maják na rýchlej zdravotnej službe a uplne prirodzene sa stratilo za obzorom ako sa vie vytratit len slnko a zivot z prave umierajuceho človeka. Ctibor si uvedomil ako sa rýchlo ochladilo podišiel k svojmu terajsiemu domovu v hustých horach zhodou okolnosti v tomto maličkom zrube si pred par desiatkami rokov zobral zivot jeho dobry kamarat a este stale bol projektil ktorý mu zobral starosti a vratil pokoj zaryti v trame nad stolom. Presunul sa k tradicnej piecke a podlozil do ohna bukove poleno z komina sa urcite zacmudilo ako zo starej parnej lokomotivy a len praskot ohna rušil dokonalý pokoj a klud. Na tomto mieste sa ocitol lebo už dole medzi tým zhonom a neustalim nahananim sa za niecim co v podstate nema význam v nom vyvolal odpor k zivotu a on vedel, že pokial chce aby mu život opäť niečo zacal hovorit musel ho najst v prvom rade sam vo svojom vnutri. Cez male okno sem prenikalo sero a bolo na čase zapalit staru petrolejovu lampu pri ktorej sa opat bude zlietat vsetok lietajuci hmyz nachadzajuci sa v tomto malom stvorcovom podoryse bude sa hadzat do ohna tak intenzivne ze si opali svoju jedinu vyhodu - krídla. A rano ak sa slnko opať rozhodne ožiarit toto zabudnute miesto v horach najde na stole ich obhorene torza tiel.
|
|
|