Rozhodli sa dve-tri mačky,
že si upletú papučky.
Na predné labky rukavičky
a na riťku nohavičky.
Teplý kabátik na chrbát,
moderný, k telu akurát.
Pod kabátik mäkké rúcho,
aby zakrylo i brucho.
Pestrý šál okolo hrdla,
keby zlá zima zabŕdla.
Na ušká módnu čapicu
do dvora i na ulicu.
Ale ako zaodieť chvost?
To je trápenie a starosť!
Chvost je všetkých mačiek krása,
dôstojnosť ich stavu hlása.
Dobre je keď sa tak skúsi:
Chvost odetý byť nemusí.
Či ho pod brucho zavrznúť,
nech nemusí chudák mrznúť?
Je to módne? - myslieť treba.
Neponíži mačka seba?
Dnes je v móde nahé telo
i keby ako trpelo.
Chvost bude nahý. Basta. Dosť.
Nesmie sa skryť krása, skvost.
Neutrpí mačacia cnosť -
telo v šatách a nahý chvost?
To je starosť, beda, beda
nezakryť chvost to sa nedá.
Ac, môj Bože, ako ako?
Vymyslieť treba dajako.
A ako pliesť? Líce či rub?
Hrubo, hladko, s kŕdlikom húb?
Pristane mačke taký vzor?
Je súci do ulíc i na dvor?
Aké použiť šnúročky na kabátik, nohavičky.
či dať lem okolo pása,
nech je zvýraznená krása?
Netreba blýskačky, čačky
v tom sa zhodnú všetky mačky.
Hrubo i hladko budú pliesť.
Práca musí dať mačke česť.
Treba prišiť zipsov veľa
nech vynikne štíhlosť tela.
Nemôžu sa šetriť značky,
gombíky. na stranách vačky.
Ešte tamto, ešte toto..
nech to šatstvo stojí zato.
Musí byť super, musí byť hit.
Upletú šatstva plný butik.
Pletiarky, šičky i tkáčky
sú odrazu všetky mačky.
Rozrušené tou vidinou,
kariérou ružovou snivou
zmocňuje sa ich únava.
Z myslenia ich bolí hlava.
Plánov, vzruchu bolo dnes dosť
nemôže sa myslieť na chvost.
Ani na pletenie veru,
treba si hľadať večeru.
Myši nie sú až tak hlúpe,
nechcú sa dať zožrať. Skúpe.
Nocľah zohnať, ležovisko
musí mačka celkom isto.
Keď i cez deň boli spolu
nesadnú k jednému stolu.
Každá inde má svoj domov,
spálňu, špajzu, priestor na lov.
Maj sa, ahoj, čau, dobrú noc
krič keď potrebuješ pomoc.
Mráz domŕza, zima štípe
najlepšie je doma v byte.
pri piecke sa povystierať,
zagajdovať si, zaspievať.
Alebo v prútenom koši
sa sladko drieme, leňoší.
Dobre je vliezť i pod gauč.
Prikázať si : nezamrauč
nech sa čo chce to chce deje,
len nech teplý byt zohreje.
Sem-tam sa i to podarí,
mačka si pohodlie spraví.
V teplom lôžku až do rána
sa do vôle povyspáva.
Na boku, bruchu, doluznačky
len nech nie sú opletačky.
V prvom sne si mäsko drobí,
relaxuje, nič nerobí.
V druhom sne pradie dlhú niť,
pletie, strihá, strojí sa šiť.
Z tretieho sna prebudená
je už z práce unavená.
Pretiahne si svaly, kosti
práce má už do sýtosti.
Načo priasť, tkať, pliesť a šiť
bez tých vecí dá sa žiť.
To sú všetko taľafatky
daromnosť pre život krátky
vraví mačke rozum zdravý.
Úsudok ten je z jej hlavy.
Skromnosť každému prislúcha
držať sa svojho kožucha.
Kto inak robí, zle robí
zle - nedobre si nadrobí.
Zlá starosť mu skloní hlavu
od zbytočností boľavú.
K životu bezpečie treba,
dobro, radosť, smiech, kus chleba.
Môže byť mäsko i špiková kosť
keď sa má v dome privítať hosť.
To vedia už všetky mačky.
Nezháňajú blýskačky, čačky.
Ich vlastný kožuch im stačí.
Tú i onú preinačí.
Zvykom je v mačacom rode:
kožuch je, bol a bude vždy v móde.
Pekný, rúči z pestrej srsti
z najjemnejšej teplej plsti.
Módne je mať labky bosé
v lete, v zime, v daždi, rose.
Okolo krku šál biely, aby všetci závideli.
Z čiernych pásikov čapicu
vhodnú na dvor i ulicu.
A na chvoste pruhy priečne
je to nóbl. vkusné, driečne.
Nie sú treba nohavičky, kabát, rúcho, rukavičky.
Každá mačka sa tak nosí
ako mačacia móda prosí.
Ináč sa nosiť by bol hriech.
Falošný imidž, hanba, smiech.
V prirodzenosti je krása
to dnes všetky mačky hlásia.
A je to pravda odveká
v móde Hlúposť ctí len človeka.
Anna Vodičková
|
