Nikdy nevyblednú

tóny melódie

ktorými hladíš spomienky.

Čas ich ozdobil

žiaľom a vráskami ľútosti,

že všetko čo malo byť

a nikdy sa nestalo,

že toľko nevypovedaného

niekde zostalo.

Po ďalšej melódií túžim

a tak jej nové tóny

zo starých tónov skladám.

Možno ma zavedie

na miesta kde to začalo

a možno márne hľadám.

Odpoveď môže rozdeliť

čo už aj tak

črepmi sa stalo.

A keďže tej bolesti

nebolo málo,

zvažujem svoje priania

a nechám ťa

v tónoch plynúť.

Prebúdzam sa do snov

bez tiaže.

Stačilo sa rozhodnúť.