|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
krátky úryvok z textu Mor duše.
.... Timo sa opäť cítil na piču. Pekáč bol riadne seknutý a dozvuky, ktoré tá náhradná látka spôsobovala boli skutočne famózne. Skurvené bolesti svalov ale najhoršie boli psychické pochody v ktorých sa Timo utápal a opäť preberal pripomínalo to - topenie sa. Cez závoj hmly sa pozerať na veci okolo, ale akosi apaticky sebazmierený s vlastným pádom a presne si uvedomujúc neodvratný koniec. Nevadilo stačilo sa opäť postaviť a pobodať svoje unavené telo do výkonu či už fyzického alebo psychickej záťaže čo býva častokrát ešte horšie. Nad mestom sa vznášal zápach našej skurvenej civilizácie.
Svalová hmota
Večer sme narazili noc
a ona praskla ako keď padneš.
Zlomíš si kosť.
Mláky hladné.
Túžili po dotyku.
A tak aspoň lampy
si omočili zobáky.
Ich dlhé krky mi pripomenú
husy.
Farby, zvuky utiekli.
Kly pukli.
Polnoc ohne zadusí.
Len v ovzduší
lieta
perie.
Chvíľu sa trblieta.
Za obzorom
prímerie.
Klope na dlahu.
A ty si ten kto
obetoval nohu.
Sekera
Slnko je vysoko.
Mám rád tieto chvíle
pozlátko v potokoch
vo vzduchu motýle.
Pri opustenej chatrči
vysoko v horách.
Zabúdam, že sme otroci
stále na kolenách.
Ty si to slnko.
Vysoko.
Ďaleko.
Ty si
pre mňa
to jablko.
Počujem - les šumí.
akoby ma chápal
Možno, bojí sa zimy.
A možno času
čo aj mňa zoťal.
Betón
Život je ako labyrint.
Stále tie isté steny - tváre.
Občas je chuť sa zabiť.
Ale aj napriek tomu sa pretĺkame.
Máš pocit, že nájsť východ je nemožné.
V tomto hluku doby.
Máš lístky do prvej - najhoršej lóže.
A už vieš aj - ako to chodí.
Tak to vidíš bezprostredne z blízka.
Blúdia tu všetci - bez rozdielu.
Každý je tu malá šedá myška.
A je jedno, či má bielu košeľu.
Najšťastnejší sú ako vždy slepý.
Ich nezničia všade rovnaké chodby.
Nevidieť, nerozmýšľať je prepych.
Daní len pár ľudom tejto doby.
Život je ako labyrint.
Budeš sa utápať stále.
Tu nepomôže šprint.
Iba výška daná katedrále.
Chceš byť ako zvonica.
Chceš tĺcť ako zvon.
Kým Ťa nezničí húfnica.
A spokojne, spokojne padneš do vĺn.
NABETÓN.
Mávanie krídel.
Videl som tmu.
Krúžila okolo krbu.
Ako supi keď nájdu mŕtvolu.
Hľadala slabé miesto
dostať sa ku tkanivu.
Najslabší článok som ja.
Preto ma privinula.
Vonku.
Mesiac jediný adolescent
bez promile.
Sa zdráhal. Prirovnal by som
ho ku kobyle.
Ku žene ktorá nakoniec odíde.
Ku nekľudnej hladine.
Otvorenej zlomenine srdca.
Chrčiacim pľúcam
vždy nad ránom.
Videl som odchádzať tmu.
Dva krát zakrúžila okolo domu.
Zastala pri zadnej bráne.
A vtedy som videl
nebo čipkované.
Vietor bol mávanie krídel.
Naše rozhovory.
Snažím sa.
Nájsť cestu z bludiska
pomocou svetla -
keď sa zablýska.
Nájsť cestu v spleti ciest
pomocou svetla -
odrazu z reflexných viest.
Nájsť cestu po ktorej sa vydať
pomocou svetla -
ktoré mi tak dlho chýba.
Nájsť cestu z bludiska
pomocou zvuku - hlasu
dievčaťa, keď zapíska.
Nájsť tú cestu von
pomocou sirény - zvuku
keď kričím ako megafón.
Nájsť cestu, svoju cestu
cestu z bludiska
na duši vrstva azbestu
a za sebou, čmudiace ohniská.
Nájsť cestu, svoju cestu
spojiť ju s tou tvojou
ako brehy - pomocou mostu
pomocou - svetla z našich rozhovorov.
|
|
|
