priatelia                                                

Obloha sa mení z minúty na minútu

už nevidieť slnko

aspoň dážď zmyje všetky tie straty z tvárí

čajok s príkrym chrupom

kým  som v tichu

bez mužských pľúc

a ich nesúrodých celkov

kadiaľ som ešte nešla

o moje nahé stehná sa opiera vietor

Bohom sa to nepáči?

          že

robustnými vlnami

posúvajú more ku mne

chvíľkami som si myslela

že tu budem doma

Ale nič mi to nepripomína...

Už dávno mam prebudene srdce

A bez hanby sa  skrývam pred veľkými obrazmi

ktoré sú ďaleko od pravdy

Pozorujem tulene

Cítim každé jedno zaškriekanie

ktoré nie sú vždy v rozhovore

           s nami

Priatelia

musíte mi odpustiť

             sny sa scvrkli do jedného sústa

Čo sa teda mení?

          ---

               Och

vy muži

v daždi

v slnku

v mrakoch

vy muži v mojej pozornosti

cesta k vám je medové jablko

vlníte sa ako horúci vzduch

nad asfaltkou

ktorá ma povedie domov...

August 2016/ Dublin