Už sa nám podarilo adaptovať do neba na zemi voľne lietajú anjeli skazy medzi nami v dave cítime istotu a správnosť rozhodnutí spoločne prijímame hodujeme z válovov lepší ako kedysi
v tmavej noci a samote sa odvažujeme pozrieť do zrkadla tí bláznivejší strkajú ruky do úst a skrze zvratky vyťahujú čidlo za hrubými záclonami potichu premýšľajú o ďalšej bolesti zajtra za strojom v továrni na sny tých druhých
slnko vychádza každé ráno každé ráno to isté slnko na rovnakej betónovej ceste ani pachuť vetra nie je iná život po živote sa stráca v prikázanej výbave na prežitie čírych 40%, pár zmysluplných faciek rev derúci sa hrdlom tak plynulo že ani nevinný potomok nepociťuje strach.
|