Jablonka. Mladá jabloň s korunou plných jabĺk. Stačí sa zahryznúť a prídeš, na tú neopakovateľnú chuť ovocia, ktorá prichádza s každou jeseňou.

Vraví sa, že v stromoch pulzuje energia. Stačí, keď objímeš strom, v tej chvíli pocítiš zvláštnu silu, až to cítiš i v rukách. Treba si čosi priať a veriť, že tvoj sen sa zmení v deň, krásny ako táto jabloň. Starý otec sedí pod jabloňou, v ľavej ruke drží palicu, ktorou podopiera svoj vlastný osud,  a vpravou rukou bafká fajku s tabakom. Odfukuje ako stará  parná lokomotíva. Veď je železničiar a jablonka, je jeho príjemná spoločníčka.

Stará mama pečie jablčník, práve z jabĺk našej mladej jablone, tej večnej princeznej s korunou, na ktorú môže dosiahnuť iba dobrý človek, so srdcom ako chlieb.Babenka oberala jablká a teraz pečie. Z otvoreného okna z kuchyne vychádza jablčná vôňa. Jabloň sa nakloní k oknu, najradšej by sa do jablčníka zahryzla. Starý otec ide do práce. Je  železničiar - výhybkár. V dedine dôležitý človek, hneď po farárovi. Vypravovať vlaky, je veľmi dôležitá a dôstojná práca. Modrá uniforma starému otcovi sekne. Na päťdesiatštyri rokov je v nej švihák. Stará mama ožíva hrdosťou, keď vidí svojho starkého. Cez noc sa búrka hostí na mrakoch, veľká búrka, až horí nebo. Starý otec vykonáva svoju  službu, vyprevádza vlaky. Takéto dni sú pre neho najšťastnejšie.

Babka sa sama doma bojí. Blesk ako vyšinutý zasiahne jabloň. - Jaj. - skríkne a pozerá cez okno na dvor. Mraky sú čierne ako noc. Záblesk hromu a ešte raz záblesk hromu. Jabloň zasiahnutá bleskom sa láme v drieku. Konáre padajú na zranenú zem ako vojaci pred napoleonským Waterloom. Ešte raz záblesk hromu a jabloň zomiera. Zostáva z nej peň, ktorý sa vytvaroval do akéhosi srdca. Starký po nočnej  vchádza ráno do dvora. Má smútok v očiach. V búrke zomrela jabloň, naša jabloň. Ale čosi tu predsa nechala.....Svoje srdce.