|
|
|
Tri, dva, jeden ... Autor: AhaSver (Občasný) - publikováno 2.8.2000 (08:06:37), v časopise 2.8.2000
|
| |
6/11/00 Logan International
Na letisko si ma odniesla Nancy necele dve hodinky pred odletom. Walter nam robil supervisora (skoro sme kvoli nemu minuli Sabenu) a tak lucenie prebehlo len tak uchytkom ... na stojaka. Ked' niekam letim, beriem si rezervu, najma ak nemam sedadlo pri okne. Niekedy sa to da zariadit'. Nie vzdy. Sedel som ... uz ani nepamatam ... aha ... v strednom rade sedadiel na kraji ... bol to Boeing.
Terminal C, kde Delta odbavuje aj za Sabenu a SwissAir bol plny suchtaveho zivota. V Bostone sa pisala lepkava junova sobota. Upachteni ludia sa hadili v radach roznych dlzok a hladin adrenalinu. Predo mnou sa jedna pani (pravdepodobne Ruskeho ci inak spriateleneho povodu) snazila nervozne posuvat' asi 5 kufrotasiek rozmerov krabic na 21'' monitory. Mal som pre nu pochopenie. Asi preto ma zrazu z nicoho nic oslovila, ze si zabudla zabalit' diar a ze bez neho je uplne stratena a ci sa to este da stihnut' do mesta a spat'. Chapavo som sa na nu usmial.
Za mnou sa asertivne posuval vpred americky manzelsky par. Na zakrute ma dobehli a tak som sa dal s nimi do reci. Vysvitlo, ze z Brusselu letia do Afriky. Bubnuju na svoj zivot v rytme rok v Bostone, styri v Kamerune. Ten pan tam uci anglictinu. Kamerun. No neviem. Rozhodol som sa, ze predsa len ostanem pri povodnom plane a letim do Tel-Avivu.
Odbavil som sa ku vzajomnej spokojnosti oboch zucastnenych stranok - kufor spasol pas a ja som si uz so zvysenym sebavedomim popravil ruksacik na pleciach a odisiel hladat' svoje gate (c.30 - 31).
Moje gate boli az na konci letiskovej haly ... nevadi ... mal som stale skoro hodinku k dobru. Vedla prave Delta zacala zaludnovat' pristaveny Boeing do Cincinnati. Chvilku som oprety nosom o sklennu stenu spehoval tarbave manevre zeleznych vtakov, pristaveny Boeing do Cincinnati bol uz skoro zaludneny a pripraveny na odlet, ked' sa cosi kamsi odkialsi dokotulala asi 30rocna mamicka s takym chutnym zlatovlasym stvorenim v kociku. Vysvetlila pritomnym zamestnancom Delty, ze jej otecko - inak tiez stastny dedusko malej - je na tom lietadle a ze je to jeho jedina vnucka - a ze im ini, zli zamestnanci Delty ukazali nespravnu cestu a ze ci by oni, dobri zamestnanci Delty nezasli do lietadla, neodchytili stastneho otecka-deduska a nepriviedli k dievcatku, ktore ho tuzi vidiet'. No problem. O tri minuty si uz dievcatko v mamickinom naruci zvedavo obkukavalo svojho predka.
To co sa odohravalo na jej cistej tvaricke bolo UZASNE. Cirucka esencia zvedavej hamblivosti, pozdejsie odmeranej dostojnosti a nakoniec povznesene asepticka pusa do vzduchu ... pre deduska. Stal som tam ako omameny.
Amerika mi po dvoch rokoch dala svoje zbohom.
Kto to na zaciatku mohol tusit', ze?
|
|
|