Monikin postup Alex bol muž v najlepších rokoch. Všimol si ju hneď.Vynášala smetie, v takej krátkej minisukni, že mu oči iskrili. Hľadel na jej štíhle a dokonalé nohy, na jej výstrih, v ktorom sa vynímali nádherne prsia. Šiel do pivnice pre kompóty. Bola tak dokonalá, až sa zem sa otáčala okolo vlastnej osi.Tá sukňa jej sadla, blond vlasy, až po driek, oči ako rozprávka.

 - Nevidel som Vás tu? – spýtal sa jej.

 - Prisťahovala som sa pred týždňom. –

 - Som Alex, prepáčte. – predstavil sa. - Monika, Monika Beliaková. – usmiala sa naňho, on jej úsmev opätoval. Bola ako sen. Nepredstaviteľne krásna, sebavedomá žena so všetkým, čo k dokonalosti patrí. Zišli po schodoch na chodbu, keď Monika otvorila poštovú schránku, vybrala z nej list a zamkla ju. Hľadel na ňu v nemom úžase. List šikovne spustila dolu na zem, akože jej vypadol z ruky. Myslel, že sa mu iba sníva, prebudila v ňom vášeň, úplne zabudol, po čo prišiel. Zohla sa. Zazrel jej nohavičky, zastavil sa mu dych. Necítil si tep vlastného srdca. Monika sa otočila a tvárila sa, akože sa nič nestalo.

 - Počkám vás. – prihovorila sa k Alexovi.Ten otvoril dvere do pivnice, rýchlo dal kompóty do tašky a ponáhľal sa.Vyniesli sa na šieste poschodie, každý do svojho bytu. Zbadal, že otvára dvere, pozrel sa na ňu, ešte vždy nevedel od nej oči odlepiť. Sledoval ju a premeriaval si ju od základu, bola tu super sexica.

- Bývate tu na šiestom? – Opýtal sa jej.

 - Áno, som nová nájomníčka tohto domu. -

 - Kedy odchádzame ? spýtal sa. - Trinástého. – - V piatok? – - Áno trinástého júna. – Alexova žena sedela v kresle a popritom čítala nový román Táni Vasilkovej Keleovej Mamu pre Veroniku. Strašne túžila po dieťati. Zamyslela sa.

- Nad čím uvažuješ?-

- Chcela by som....., – prerušil ju. - Už som ti vravel, že na dovolenku do Grécka, jednoducho nemáme. Nemôžme si to dovoliť. –

 - Na dovolenku nemusíme ísť do Grécka, ale si pusťme vodu do vane, trocha soli a máme doma slané more. Rád sa drahý dotýkam tvojich brehov. A večer si môžeme urobiť malého Gréka.-

 Obaja sa schuti zasmiali.

- Ingrid, ty....spýtal sa jej na to priamo na rovinu. - Chceš dieťa, Inga? - - Áno, chcem. – Pritúlil ju k sebe. Položila si hlavu na jeho hruď. Bolo jej tak krásne.

 - Túžim po dieťati, Alex. – Keď sa vrátime, splní sa tvoj, vlastne náš sen. –

 Pobozkal ju na pery, silno objal a vstal. Šiel si urobiť kávu. Celé poludnie sa milovali s pocitom, že sa ich byt, čochvíľa zaplní detským džavotom. Na druhý deň Alex skočil na dva piva do krčmy.

Stretol tam suseda z prvého poschodia.

- Ahoj, Andrej. – -Čau Alex, čo nové? Vysmädol si?-

- Tak akosi. – odpovedal Andrej. Alex si tiež odpil z pohára. Bola horúčava a smäd bol na mieste .

- Andrej, kto je tá nová suseda zo šiesteho, nedávno sa prisťahovala. .

- Pekná pipka. -

- Ja si ju nevšímam odvtedy, čo s Cubríkovou urobila cirkus a do celej záležitosti namočila i mňa. – 

--  Prisámtri a jedna vášeň v posteli, že by som s ňou rád zmokol a celú ju sušil. -

Odpil si ešte raz z piva, a viac sa k téme o susede zo šiesteho nevracali. Alex prišiel domov, čosi pred pol siedmou a s Ingou , s pokojom pozreli správy . Nepil, ale sem tam si to pivko dal ako správny chlap.  Inga mu to vôbec nezazlievala. Alex však stále myslel na záhadnú, sexi susedu . Pozreli správy, potom šiel napísať článok do novín. Stále myslel na ňu. Nedokázal sa sústrediť. Bol redaktorom časopisu Metrex.  Jeho rubrika : Slávni a zatratení mala veľký úspech. Ráno vstal čosi skôr. Musel byť na siedmu v redakcii, aby článok posunul predsedovi redakčnej rady Siskimu na pracovnej porade. Ako redaktor bol so svoju prácou spokojný. Okolo pol jedenástej, keď sa už porada dávno skončila a článok bol stopercentne schválený, do jeho pracovne vstúpil Siski. Alex skoro odpadol,keď ju zazrel. Vo dverách so šéfredaktorom Siskim stála jeho nová suseda zo šiesteho poschodia.

 - Alex, predstavujem ti tvoju, novú sekretárku Beliakovú, - Moniku Beliakovú. Bude pracovať u teba. Pokiaľ sa Silvia nevráti z materskej . A potom sa uvidí. – Siski sa na Moniku usmial.

 - Určite nasklamem. – ozvala sa. Obaja mali pocit, že to, čo práve povedala, povedala s istotou a silným presvedčením. - Monika Belučová.- Monika podala ruku svojmu novému šéfovi. - Alex Tarez, moje meno, no my sa vlastne poznáme. -Šéfredaktor Siski, sa na obidvoch pozeral ako neveriaci Tomáš. Nerozumel ich reči. Zaželal obom príjemný zvyšok dňa a vytratil sa z Alexovej pracovne. Monika sedela úplne ako skamenelá. Alex na ňu hľadel a sám neveril vlastným očiam.

- Tak Monika, preštudujte si spisy. Vašou povinnosťou bude viesť dennú poštu môjho oddelenia. Pravidelne preberať telefonáty, zapisovať si odkazy pre svojho šéfa. - -

Zahľadel sa do jej oči. Boli tak tajomné, čosi medzi snom, nebom a skutočnou realitou, z ktorej sa nevedel prebrať. A robiť šéfovi dobrú kávu. A ako správna sekretárka byť pracovitá, byť vždy po ruke. –

- Rozumiem, môžem vám doniesť kávu? -

- Áno môžete. Káva nech je bez cukru.-

 - Rozumiem, už sa to nesie. - Alex spokojný so svojou novou sekretárkou vošiel do kancelárie, pozrel sa do kalendára. Koniec mesiaca. Výborne. Zavolá svojej Ingrid domov, že ostane robiť nadčasy po pracovnej dobe. Treba spraviť uzávierku. Už siahal po mobile, keď....., - Ďalej. - zahlásil Alex. Monika vošla s kávou na podnose. Blúzku mala rozopnutú. Pohľad na jej kypré plné prsia bol úžasny. Alex ukázal prstom, aby bola ticho a vytočil číslo. Monika zamkla dvere na kancelárii a cestou k stolu si rozopínala na sebe všetko, čo malo gombíky. Pokiaľ prišla k nemu, do polovice bolo polonahá. Alexa doslova hltala, žrala ho. Vyzliekala mu košeľu, nohavice, rozopla mu razporok. To, už bola príliš silná káva a Monika – profesionálka.

Vášeň a dotyky pokračovali. Monika, bola aktívna ako vírus v počítači.To mal Alex vždy rád, smelé a prieborné sekretárky, ktoré vedia čo chcú. Vášeň na vášni, telo na telo, sex, ktorý si Alex zapamätá Za oknami povieval vietor a vynášal to krásne, erotično von do mesta. Keď skončili Alex sa prihovoril Monike.

 - Monika, dones mi menovací dekrét. - -Si povýšená. Od prvého si mojou zástupkyňou -.

 -Áno, drahý šéf, hneď to bude. – A šla pre doklady. Od zajtra je povýšená. Sex, je silná zbraň, dá sa ňou bojovať bez jediné výstrelu, pomyslela si .Dnešný, pracovný deň mal zmysel a poriadne gule, zvažovala Monika. Bol tichý podvečer. Vietor si už tykal s tmou a novovymenovaná zástupkyňa Monika Beliaková vedela, že takto to dotiahne ďaleko. V tichu dozrieval vzťah medzi Alexom a jej novou zástupkyňou .

       Sladké pracovné dni a nadčasy . Láska ako vystrihnutá z románu. Super je mať manželku i milenku zároveň. Viac než dobré. Alex sa usmieval a bol neskutočne rád. Doma hral pracovitého šéfa. Rozprával o firme o konexiach, ktoré mu firma priniesla. Sladké štyri mesiace sa niesli vo vzťahu Moniky a Alexa. Bola streda, veľký frmol vo firme.

- Monika, ..., - ozval sa Alex, keď jeho zastupkyňa kráčala po chodbe na ekonomické oddelenie odniesť isté dokumenty. Iba odvrátila tvár, ani sa za ním nepozrela. Alex pridal do kroku a dobehol ju. Chytil ju za ruku a pozrel jej do tváre.Bola kamenná a chladná ako mramor.  Čas letel ako bláznivý, časom sa však čosi zmenilo.

- Deje sa niečo Monika? Posledné dni si iná ku mne, menej zhovorčivá, až bezcitná. Pozrela naňho.

- Som tehotná Alex, tehotná, od teba. – Nevedel na to povedať nič. Akoby v tej chvíli skamenel.

- Aáá, čo ďalej? – spýtal sa. - Nechám si ho. – Monika vyriekla ortieľ, až Alexa chytali mdloby. Zaliala ho horúčava, pot sa z neho lial cícerkom. To je definitívny klinec do jeho rakvy a zároveň koniec jeho šťastného rodinného života.

- To nie, Monika, to nesmieš! Zničíš ma. Musíš ísť na potrat ! –

V tej chvíli Monika vycerila zuby a nekompromisne, bez komentára dodala. -Dieťa vychovám sama. Nechám si ho. Možno nikdy viac dieťa nebudem môcť mať.Chápeš, Alex, o čo tu ide?-

 - Preradím ťa na iné oddelenie. Plat ti ostane, ak nebude vyšší. Nebolo by dobré, keby sme sa my dvaja na pracovisku stretávali.

 – Chcel ukončiť debatu, keď mu Monika fľusla do ksichtu.

 - Chlapi. Všetci ste rovnakí. Keď sa vám postaví, dobre, že nevešiate zástavy. A keď už ženu nepotrebujete, tvárite sa ako nič. Ste iba grázli tejto planéty. Hovädo jedno. Pod srdcom nosím tvoje dieťa. –

 Monika po týchto slovách odkráčala . Alex ostal obarený ako čaj.

Ešte toto mu chýbalo. Nič viac ku šťastiu. Keď prišiel domov, mlčal a bol tichý ako tajná spojka FBI.

- Bolí ma hlava.- vyhovoril sa. Celý bez seba iba hľadel na Ingrid, ale myšlienkami bol úplne, úplne inde. Po večeri ho Inga objala, vybrala z likérnika flašu vína a riekla.

- Otvor ju. Je dôvod na oslavu.Ty, ocinko. –

Alex stál, vylúdil úsmev, akože je šťastný, radšej objal svoju ženu a mlčal ako berlínský múr. Mlčal a predstieral šťastie, ktorým prekvital ako kytica ruží na stole, žiaľ zvädnutá kytica. Bol skvelý herec. Byť otcom dvoch detí naraz, to sa teda nestáva tak často. Tie ženy, keď začnú rodiť, ako na bežiacom páse, nevedia kedy prestať.

 - Idem to predýchať na balkón, to „neskutočné šťastie

. – Dvakrát nebol nadšený a o šťastí sa vravieť nedá. Nechal stáť Ingrid uprostred izby ako sirôtku. Z takej situácie niet úniku. Nevystrábiš sa z toho, kamarát. Viedol so sebou monológ, a najradšej by za svoj trefný výkon vyskočil z balkóna. To bude cirkus, aj doma, aj na pracovisku. A tie reči, čo sa budú trúsiť ako omrvinky po celej firme. Kriste Pane! Zatvoril za sebou dvere na balkóne a hľadel doprázdna. Hral úlohu šťastného budúceho otecka. Otázka však znela. Dokedy bude otecko šťastný? Otecko, dvoch detí naraz. Schladilo sa. Vošiel do izby. Zatiaľ Ingrid pripravila menšie občerstvenie.

 - Spravíme si pekný večer. Súhlasiš? – Znela otázka zo strany jeho ženy. Iba prikýval. Musel si naliať, aby všetko strávil. Dnes bol otrasný deň. Monika, bola ako vymenená, v práci bola mrzutá, nie príliš zhovorčivá. Sama požiadala Simkiho o preloženie. Simki sa naňu pozrela a priamo sa jej opýtal.

- Nechcela by ste pracovať u mňa? Moja sekretárka odchádza od prvého preč. Dostala lepšiu prácu. Miesto bude voľné. A myslím si, že plat aký vám dám na začiatok bude stačiť. Súhlasite? –

Monika bola v takom šoku, že okamžite prikývla. Ruka ruku myje, žena dieťa povyje, a odrazu sa všetko zmenilo k lepšiemu. Alex a Monika ukončili pomaly vzťah, pretože Alex sa ku všetkému stavial nerozhodne, s nie najlepšou politikou k Monike. Milenka to áno, maželka to nikdy. Jasne to dával Monike na vedomie. Bola už v treťom´mesiaci, pomaly si kupovala výbavičku. Monika bola tak šťastná. I keď dieťa nebude mať otca, každé dieťa je poklad. Tešila sa na neho. Akosi ho privinie k sebe, ako ho bude držať v náručí. Napriek všetkému sa Monika snažila zabudnúť na Alexa. A darilo sa jej.

Nové prostredie, nový kolektív, šéf decentný a korektný chlap. Jednoducho charakter. Alex Simkimu nesiahal ani po členky. Práve sa chystala na obed, keď zazvonil telefón.

- Monika, si to ty? – ozvalo sa z druhej strany.

 - Áno ja mami, deje sa čosi? Otcovi prišlo nevoľno. Cukor. Koľkokrát som mu vravela. Každé ráno začínaj s raňajkami. Jedz častejšie. On nie. On je frajer. A je to tu. –

- Podaj mu cukor, hladina cukru sa mu zvýši. – Týmto sa rozhovor skončil. Už keď zamkýnala kanceláriu, zazvonil telefón. - Bože, Monika, otec zapadol do kómy. V tom okamihu, v tej chvíli, keď sa rozhodovala, čo skôr robiť, si ani neuvedomila akú tramu, aký šok prežíva. Mama, je sama s otcom doma. Ona je v práci. Pocítila bolesť chcelo sa jej kričať: Otec, nie to mi nemôžeš spraviť.

Keď stála na otcovým hrobom vedela, že nič sa nedá vrátiť späť. Zo všetkého ostali iba spomienky a stopy po poznaní, stopy po otcovskej láske. Brala to veľmi vážne, Prečo? Prečo nebola v daný okamih doma? Možno by zvládla na dôvažok situáciu sama lepšie ako jej matka. Dve mesiace smútku a melanchólie, ktoré sa striedali s depresiou ako deň a noc. Bolo to stále horšie, samota a strata otca zaťali do živého. Počase sa Monika cítila ako si zle. Nevoľnosť i cez deň, bolesti,rozhodla sa rázne , pôjde ku gynkológovi. Keď ju lekár vyšetril verdikt bol krutý.

- Žiaľ, musím konštatovať....., - - Dieťa, prišli ste dieťa. – - Žiaľ je to tak, musíte byť silná, veľmi silná.-

Slová jej gynekológa, akoby naždy pochovali vlastnú budúcnosť, ktorá stála pred ňou. A tak sa na ňu tešila.Iba zavzlykala. Tisli sa jej slzy z oči. Nadýchla sa. To je koniec, definitívny koniec.Poďakovala gynekológovi a zavrela za sebou dvere. V závese poludnia vyšla z nemocnice. Srdce z toho mala na mraky. Chcelo sa jej plakať. Práve pozrela na oblohu. Začínalo pršať. Vybrala dáždnik a vystrela ho nad sebou. Pozrela na oblohu,tá plakala s ňou. Vo vzduchu visela otázka. Čím je žena bez dieťata. Sama si odpovedala. - Žena bez dieťaťa je ako obloha bez Boha. A vykročila do chladného  upršaného poludnia.