Oko za oko drží zvar.
Uväznený do seba,rozťahujem mreže kde aká neresť,vnútro mi reže chce von srdce bije jak splašené vtáča jak nad katedrálou zvon .
Mrežu za mrežou lžou z varenou úpnutov na kožu uväznený v sebe tvor nedá sa pohnúť s bezradností von.
Reťaze spomienok opásali celú,celu oko za oko drží zvar boli každý nedoriešený svár,mučí telo slobodu vrátiť môže vyslovené slovo v pravde kto za trpiacím väzňom zájde kto slobodu v otázniku podá dušu očisti,uvolní ako voda.
Bodá bolesť nepravdy,čo s vnútra chce von a nik sa na ňu nepýta nad všetkým zazvoní zvon všetko sa leje odznova stara bolesť zas nová sloboda v otázniku zomrela a tak blízko bola.
|