Nepriechodný deň.

 

V stredisku všetkých síl

prúdi modrý Níl

v stredisku ľudského plemena

prúdi oranžová premena.

 

Na konci mojej starosti

čaká slepec na kosti

čo obhrýzal pes

ak našiel ich dnes.

 

Vo farebnom maku

chytá vrana straku

bo ukradla jej tieň.

 

V ligotavom prachu

v rytme svojho pachu

upaľuje sochár svoj malebný sen.

 

Na druhom brehu

označujú v behu

za svoju nehu

kostlivci maličký kvet.

 

Bez božieho hnevu

chystá sa vták k spevu

i na krátky let.

 

Ako človek v liehu

stráca svoju mieru

tak i tento vták

kolíše sa len.

 

Nepriechodný deň..