|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
a tak pomalé telá
presúvali svoje tiene
trochu sa topiac trochu
tápajúc
vo všetkých tých oblých hranách
priestoru
rozpačito sa
končila jar
na jednom z tristošesťdesiatich balkónov oproti
sedelo dievča v pruhovanom tričku
zo zeleného papiera
skladala lastovičky
hádzala ich do vzduchu a mávala rukami
akoby im chcela pomôcť v tom rýchlom lete
čo končil sa v kruhoch
na zemi
bez čiar
ticho
na dvanástom poschodí presvitalo slnko
spoza betónovej hrany
nad mestom
|
|
|