Koly.
Také kostrnky,
čo pichajú Bohu do päty.
Ako keby niekto potancoval po pasienku
a nechal tam zapichnuté podpätky.
A potom vyskočia oranžové maky pri trati,
čo vždy svietia neskutočne dlho,
kým zmiznú za zákrutou.
A ďalej imelá ako tehotné zelené vtáky
nad slepým múrom nárekov
/taký strom s imelom
je ako žena, čo si dá urobiť plastiku/.
Naľavo mizne za kopcom
maličká veža kostola,
ako keby sa potápala.
Vypískala ju dedina
a jej hroby ako sivé rybie očká bez
lesku.
Kým zacítim vôňu starého oleja na stanici
/vždy tam neskutočne fúka/,
ešte sa za oknom mihnú
dva barany v jednom malom dvore.
Odchádzam z kupé.
Muž oproti má na malíčku
otlačené miesto od obrúčky.
|