1000 mien, 1000 premien..
Zo Zeme na Zem znova zas a
to cele dookola,
Raz to cele pre každého
konci sa už,
v jedno premení sa žena a
muž.
"Lyrika živého sveta,
poetika mystika ktorý pyká,
z každého omylu trojnásob
plaču preniká"
I. ON
Oporou i väčnosťou,
milujem ťa s vďačnosťou,
jedinou láskou života
nech pohlti náš jednota.
II. Mama
Srdce v tone melódie,
slová v jase žiarili,
slzy pokory stekali,
city čo v zajatí trpeli,
najčistejšiu bytosť
stvorili.
III. Oco
Sťa odraz v zrkadle,
zmyslom stočenej modle.
Tvoje sochy dýchali
životom,
podobenstvom i génia
rachotom.
Miloval si, trpel a
dokonal.
Iba z diela sa naveky
radoval.
IV. Dedo
V praotcovi cítiť chuť
hriechu,
v chorej duši niet
smiechu.
Samota, bolesť,
nepochopenie,
v tom zračilo sa jeho
snenie.
V. Tama
Vrátila sa z neba na Zem,
aby naposledy zažila sen.
Tvrdá, rázna, láskavá,
citom v žití zdŕžaná.
Bola ona druha mama,
v smrti ostala len sama.
VI. Jeho rodičia
Božia súhra radosti,
pochopenie súcitu
niet im na tomto svete,
konkurencie v lásky kvete.
VI. Oni
Oni súdia mňa, nás..
nenechajú na pokoji ani
Vás.
Strácajú to pojem
vlastných krás.
VII. Mladí
Sú to deti ľahkého sveta,
ktorým márne myseľ lieta,
plní slnkom sránd a leta,
Tancujú len naoko,
Rozumieť životu nesnaží sa
nikto.
VIII. Mix
Vďačnosť dôvernú v láske upevnenú,
v mačenkach
to vzácna cnosť,
a lietajúcej srandy viac než dosť.
IX. Prosím
Ľúbiť čisto chcieť,
v smútku nesmieť,
Bolím, cítim ako pálim.
Prosím bože na kolenách,
daj mi silu a zojmi zomna strach.
X. Moje
Chorý, smutný, odlišný,
zápasy v hlave prehrávam,
Zlý sen výťazom.
Hľadám už len jeden svet,
ako v láske radosť spieť.
Nechcite to cítiť stejne,
v slzách hrabať v kravskom
lajne.
XI. Pretvárka
Hrať sa na pochopenie,
radosť, šťastie,
porozumenie.
Škoda že to masky klam,
falošnosti srdca Flám.
Vidia iba majetok,
spravia zaň hoc jaky
skutok.
Klzkosť slyzu neschová,
rodinka pretvárkova.
XII. Vina
Hlas výčitiek a svedomie,
ubolene špinavé vedomie.
Ona môjmu nátlaku podľahla,
Tá to z odlúčenia vzdala.
Jeho som nepochopením k
bohu poslala.
Vlastne srdce som v čaše zmeškala.
Zabitím nie vždy vražda mienená,
zato rovnako je súdená.
XIII. Odpustenie
Neviem ako vyznať mám,
to všetko z čoho sa spovedám.
Prosím odpustite,
na chyby zabudnite.
Odpusť...
Odpusť...
Odpusť..
Srdce zavrhnúť mi v tme,
prebrať myseľ v tomto sne.
XIV. Viera
Verím, cítim, viem,
Že konať už zlo nebudem,
stvoril si ma,
tvoríš ma a trápiš,
Nevzdávam sa len tak grátis.
XV. Dar
Čakám na spásu jak Róm na klobásu,
verím v šťastia dar,
ktorý pred či každý svár.
Príde čas i na mna snáď,
vydržím do toho dna,
kedy bude sa slnko smiať.
O ČLOVEKU:
Rodíme sa špinaví,
čistíme sa časom,
špiníme sa zasom.
K cieľu priezračnému
smerujeme,
medzitým sa bijeme,
pijeme, milujeme i radujeme.
Jeden bližšie, druhy ďalej,
keď nevieš kde si tak si
nalej.
Vynadaj a pobi sa,
záviď, oklam, naser sa,
štýlu nezabudni sa držať,
spoločnosti chrbát škrabať.
Myseľ akčná žiadostivá,
uštipačná, sebe stredná,
pomstychtivá i závistlivá.
Aj ľúbiť vieme časom,
striedmo, krátko a s turistickým
pasom.
Láska čistá žiarivá,
konečná je odmena.
Pochopenie kolobehu,
príčin, skutkov, následkov
i prvotného životného
brehu.
Skrz však všetky neresti,
kritiky i hádky,
ľúbime len z klietky,
radšej mame škriepky.
Jedine to poznanie,
v lásky skutku zavanie.
Objavíme sa cely svet,
nekonečný života kvet.
Uzrieť pravdu jedinú,
prejsť cez nebezku čistinu.
UČIA NAS:
Kamaráti, sokovia,
priatelia, vrahovia,
školia škálu poznania
okolia.
Bez vedomia obalu,
nespoznáme centrálu.
Chápať prejavy pocitov,
s priradením archetypov,
k uzrievaniu zázrakov.
Bez učenia trpkého,
nebolo by vedomia sladkého.
Nájdime si všetci svoj
stred,
kde čašu už naveky niet.