Záhrada plná ruží,

v ktorej sa nikto nevyzná.

Keď sa do nej zahladím,

túžbou mi opája všetky zmysly.

Jej tŕňe sa mi vnárajú do srdca

a jej lupene mi oslepujú zrak.

Vždy keď na ňu myslím,

zomieram bolesťou.

No aj tak viem, že ju chcem.

Tým väčšmi ju milujem,

čím ma viac trápi.

Hoc som ju nikdy nezazrel, 

predsa viem, že bude moja.

Je to láska čo mi chýba,

a predsa ma tak zraňuje.