Provozované WEBy:   Totem.cz |  Čítárny |  Český film |  Seaplanet |  Humor/Hry/Flash |  Flash CHAT    Chcete svůj WEB? Napište nám 
Zpět na úvodní stranuISSN 1214-3529
Středa 6.11.
Liběna
Zde se můžeš přihlásit jméno:
heslo:
nové 

 Všechny rubriky 
 Próza
 > Próza
 > Povídky
 > Fejetony
 > Úvahy
 > Pohádky
 > Životní příběhy
 > Cestopisy, reportáže
 
    

   
 
 Napsat do fóra o>
   
  

Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků.
ŽIVOT JE DAR
Autor: ThomasCrown (Občasný) - publikováno 12.1.2009 (15:58:37)

                                                           

           Nikdy nie je ľahké vyrovnať sa so smrťou. Človek sa na ten okamih pripravuje po celý svoj život, no aj tak ho tá chvíľa vždy prekvapí. 

          

           Mike dopil svoju rannú kávu a pobral sa do práce. Ulice mesta boli plné áut a ľudí náhliacich sa za svojimi snami. Mike sa dnes neponáhľal. Vedel, že má dosť času, pretože v noci nemohol spať a tak z domu odišiel o niečo skôr. Ďen ubiehal ako obyčajne. Znudení a uponáhľaní zákazníci, naštvaný šéf. Jeho práca ho nikdy nenapľňala. Nikdy nevedel prečo tu je, aký ma zmysel, že robí to, čo robí. Dianie v kopírovacom centre totiž mohlo fungovať i bez neho. Hlbokomyselné úvahy o tom či má život zmysel ho napĺňali čoraz menej, lebo nikdy nedokázal nájsť uspokojivú odpoveď. Akokoľvek sa snažil, vždy sa zasekol na myšlienke o nezmyselnosti bytia, obzvlášť toho jeho. Tak načo s tým znovu začínať?

 

           Keď ešte ráno ležal v posteli a uvažoval prečo musela jeho žena zomrieť, spomenul si na svoju prvú lásku. Nebola to skutočná láska, iba taká platonická, ktorú zažil na základnej škole, no spomienka na to krásne dievča s hnedými očami mu zostala dodnes. „Možno som urobil priveľa zlých rozhodnutí“ uvažoval, „alebo som urobil málo tých správnych.“

 

           Mike bol jeden z tých ľudí čo sa nikdy nedokázali rozhýbať, keď bolo treba pristúpiť k činu. Vždy sa bál odmietnutia, výsmechu či pohľadov iných. Ako napríklad vtedy, na základnej škole keď mu dal jeden chalan z vedľajšej triedy facku a on sa nevedel rozhodnúť či mu ju vrátiť. Iba tam stál, opretý o stenu a uvažoval prečo váhal, veď bol predsa takmer o hlavu vyšší ako ten zasran. Vždy ľutoval veci, ktoré sa už nedali zmeniť a uvažoval prečo je taký.

 

            „Štyri kópie, prosím vás!“ vyrušila ho z myšlienok žena v stredných rokoch, ktorá nebola veľmi nadšená z toho, že musí čakať, kým  ju niekto obslúži. Mike urobil štyri kópie akéhosi súdneho dokumentu, ktorému veľmi nevenoval pozornosť. Rozhodol sa, že dnes skončí skôr a pôjde sa prejsť. Vyšiel cez zadné dvere a pobral sa bočnou uličkou. Prešiel popri knižnici a ďalej okolo dvoch blokov obytných budov. Spomenul si na svoje úvahy o smrti svojej manželky a pokúšal sa nájsť vysvetlenie pre túto mučivú udalosť, ktorá ho postihla. No akokoľvek sa snažil, nedokázal to pochopiť.

 

           Keď prechádzal popri majestátnom mrakodrape na Jefferson Lane, všimol si ako sa ľudia na chodníkoch zastavujú a zdesene hľadia nahor. Zo zvedavosti sa pozrel aj on a uvidel niekoho stáť na okennej rýmse. Nebolo to nič výnimočné v meste, kde žije 12 miliónov vystresovaných ľudí. Ľudí, ako je on.

           „Každý má právo na život, tak prečo nie na smrť?!“ pomyslel si Mike.

           „Tak ho to predsa učili v škole, tak to počúval kedysi v kostole, tak prečo s tým nesúhlasí?“ Mike sa uprene díval nahor na muža balansujúceho na hrane smrti. Už vedel, že je to muž, pretože si všimol tmavý oblek, ktorý mal na sebe. Neveril, že mu smrť bude vykúpením. Mike bez slova vošiel do budovy a smeroval cez dlhú halu k výťahom. Zmocnil sa ho akýsi zvláštny pocit, možno úžas nad tým čo sa chystal urobiť. Stisol tlačidlo a privolal výťah. Keď doň nastúpil, stlačil gombík označujúci tridsiate poschodie. Bolo to práve to, kde ako si Mike vonku všimol, stál muž na okennej rýmse.

 

           Po chodbe kráčal pomaly a rozhodne. Nasledoval ďaľších ľuďí, ktorí sa náhlili smerom do stredu priestrannej chodby.

           „Vraj je to Lenny. Počul som, že ho včera opustila žena“ začul Mike ľudí šepkajúcich si predo dvermi do miestnosti s bunkami asi pre štyridsiatich úradníkov.

 

           Mike vošiel do miestnosti za užasnutého pohľadu okolostojacich ľuďí. Polícia ani hasiči ešte nedorazili, a tak sa Mikea nepokúšal nikto zastaviť. Lennyho kolegovia iba čakali čo sa bude diať.

           Mike pristúpil k otvorenému oknu, ktoré viedlo na vonkajšiu rýmsu a oslovil Lennyho krstným menom. Lennyho jemne trhlo a rýchlo sa posunul smerom vpravo, stále sa držiac otvoreného rámu okna.

           „Čo chcete?“ opýtal sa Lenny s obavami v hlase. „Nikoho tu nechcem! Vypadnite odtiaľto! Nik ma nemôže odhovoriť!“ Mike pristúpil k vedľajšiemu oknu, otvoril ho, pritiahol si k nemu stoličku, postavil sa na ňu a prekročil okenný rám. Lenny sa ešte viac preľakol a znovu uskočil na pravú stranu.

           „Čo to dočerta robíte?! Vypadnite odtiaľto! Chcem tu byť sám! SÁM!“ Mike si opatrne sadol na okennú rýmsu a chrbtom sa oprel o nízky múrik pod otvoreným oknom.           

           „Viem prečo ste tu“ povedal Mike, „Viete, aj ja som stratil ženu.“ Mike videl, že Lenny je veľmi nervózny, a tak hovoril k veci. „Zastrelil ju nejaký chlap, práve keď si vyberala peniaze z bankomatu. Nikdy ho nechytili. Dnes je to presne rok. Bola mojou najväčšou životnou láskou. Nikdy som sa s tým nevedel vyrovnať, opíjal som sa takmer každý večer. Nato ma vyhodili z práce a teraz bývam v podnájme a robím asistenta v kopírke.“

 

           Úradníci a ostatní zvedavci čo stáli predodvermi miestnosti natŕčali uši, aby zachytili aspoň čo to z ich rozhovoru. Mike pokračoval: „Po dvanástich mesiacoch života bez duše som sa rozhodol... „To ma ale vôbec nezaujíma“ rozhneval sa Lenny. „Povedal som vám, že aj tak skočím!“ „A kam sa tak ponáhľate?“ spýtal sa Mike. „Máme času koľko len chceme.“

           Mike pokračoval v rozprávaní. “Rozhodol som sa teda, že si konečne usporiadam život a zájdem po dlhom čase za ňou, na cintorín. Chcel som tam ísť s čistou hlavou. Po celý čas som si totižto vyčítal, že zomrela kvôli mne. V ten osudný deň som s ňou mal ísť nakupovať, no zabudol som na to. Ona šla sama a potom sa to stalo. Chcel som ju preto na cintoríne požiadať o odpustenie. Viete, dnes je ten deň, keď som šiel za ňou.“

          

           Lenny sa pozeral na Mikea akoby vycítil, že ich čosi spája, no nevyzeralo to, že by sa chystal niečo zmeniť na svojom rozhodnutí. Zatiaľ čo Mike pokračoval v rozprávaní, Lenny si nevšimol, že pred budovou už stoja policajné autá. Nepočul ani ako sa niekto blíži miestnosťou, smerom k miestu kde Lenny stál. Policajti sa od ľudí stojacich predo dvermi dozvedeli, že Lenny, ten chlapík v obleku čo stojí na rýmse, chce skočit dolu a ten druhý chlapík sa ho snaží odhovoriť. Jeden z policajtov sa preto rozhodol, že sa potichu priblíži za Lennyho chrbát a pokúsi sa ho vtiahnuť dnu cez otvorené okno. Keď bol už asi pol metra od okna, Lenny ho začul, strhol sa, no bolo neskoro. Lenny nestačil uskutočnit svoj zámer a policajt ho zachytil rukami okolo pásu a vtiahol ho dnu do miestnosti, kde sa na ňho hodili ďaľší traja policajti.

           Mike sediac stále na okennej rýmse si vydýchol. „Jeden zachranený život“ pomyslel si. „Tak možno život predsa len má zmysel. Možno má strata manželky, zamestnania, ba dokonca i zmyslu bytia nejaký hlbší význam. Možno práve teraz tento človek pocítil tú ohromnú silu života. Možno bude schopný znovu otvoriť oči. Dostal dar. Dar, ktorý som mu možno dal i ja.“

           Mike sa na okennej rýmse postavil, opatrne sa otočil tvárou do miestnosti a zahľadel sa na Lennyho ešte stále ležiaceho na zemi. Bol v bezpečí. „Škoda len, že taký dar niekto nedal aj mne“ pomyslel si Mike a v tom ho pohltila prázdnota pod ním.

 

 

 



Poznámky k tomuto příspěvku
ThomasCrown (Občasný) - 12.1.2009 > Je to moja prvotina a dúfam, že nevadí, že je v slovenčine. Viem, že poviedka nie je dobrá, ja nikdy nie som so sebou spokojný:), ale budem vďačný za akúkoľvek kritiku.
<reagovat 
Parsifal (Občasný) - 12.1.2009 > Dobrý konec, už jsem skoro myslel, že na něj nedojde. " „Každý má právo na život, tak prečo nie na smrť?!“ pomyslel si Mike.

„Tak ho to predsa učili v škole, tak to počúval kedysi v kostole, tak prečo s tým nesúhlasí?“" Nepochopil jsem myšlenku, v kostele se přeci o právu na smrt nehovoří? Jinak dobrý, se slovenčinou jsem si poradil :-)
Body: 4
Doporučil 
<reagovat 
 ThomasCrown (Občasný) - 12.1.2009 > Parsifal> Vďaka, tú logiku-kostol/smrť/život som si ani neuvedomil. Budem musieť podrobnejšie čítať čo napíšem.
<reagovat 
Mbonita (Občasný) - 12.1.2009 >
Body: 5
<reagovat 
tuik (Občasný) - 13.1.2009 > pekne vystaveno. osobne me tam trochu rusi ta anglicka jmena.
Body: 5
<reagovat 
 ThomasCrown (Občasný) - 13.1.2009 > tuik> Neviem prečo, ale mám nejako radšej práve anglické mená:)
<reagovat 
maxima gali (Občasný) - 13.1.2009 >

Nepočul ani ako sa niekto blíži miestnosťou, smerom k miestu kde Lenny stál. Policajti sa od ľudí stojacich predo dvermi dozvedeli, že Lenny, ten chlapík v obleku čo stojí na rýmse, chce skočit dolu a ten druhý chlapík sa ho snaží odhovoriť. Jeden z policajtov sa preto rozhodol, že sa potichu priblíži za Lennyho chrbát a pokúsi sa ho vtiahnuť dnu cez otvorené okno. Keď bol už asi pol metra od okna, Lenny ho začul, strhol sa, no bolo neskoro. Lenny nestačil uskutočnit svoj zámer a policajt ho zachytil rukami okolo pásu a vtiahol ho dnu do miestnosti, kde sa na ňho hodili ďaľší traja policajti.

 

toto sa mi zdá rušivé

možno netreba dopodrobna vysvetľovať kto čo sa dozvedel a prečo tam už bola polícia

ale netuším, ako by sa to dalo dobre prepísať, možno to nechať aj tak

 

 

 


Body: 4
Doporučil 
<reagovat 
 ThomasCrown (Občasný) - 13.1.2009 > maxima gali> Ďakujem za komentár. Áno, viem, som dosť popisný v niektorých častiach, ale to je preto, že vždy keď čítam nejakú knihu alebo pozerám film a nie je tam dostatočne vysvetlené prečo a ako sa niečo stalo, tak mi to trochu vadí.
<reagovat 
dalma (Občasný) - 14.1.2009 > gro problému je dobrý, ale je to dramatická situácia a tá dramatickosť, to napätie mi tam chýba
Body: 4
<reagovat 
  Zrušit obrázky    Zrušit větvení  

Přidat vlastní poznámku a hodnocení k příspěvku
Autor má zájem o hlubší kritiku svého příspěvku
<jméno   e-mail>

Kontrolní otázka proti SPAMu: Kolik je osm + deset ? 

  
  Napsat autorovi (Občasný)  
   


Copyright © 1999-2003 WEB2U.cz, Doslovné ani částečně upravené přebírání příspěvků a informací z tohoto serveru není povoleno bez předchozího písemného svolení vydavatele.

Design by Váš WEB

Addictive Zone Orbital Defender Game
free web hit counter