Prečo tak milujem divadlo?
Divadlo je sila, divadlo je život, sú to dosky , ktoré znamenajú svet.
Keď raz človek vstúpi na javisko, niečo to v ňom zanechá.
Zvláštny pocit, ktorý prerastá do túžby.
Túžba po potlesku, túžba po uznaní. Zakaždým, keď začujem potlesk, zamrazí ma.
Chcem to počuť znova, tvrdo driem aby som sa len o kúsok posunula bližšie k uznaniu.
Nemôžem to nechať, ešte nie, nie, kým nepocítim potlesk, pri ktorom sa mi rozpulzuje krv v žilách.
Na javisku je každý okamih nezabudnuteľný.
Som to len ja a moja postava, splynieme v jedno.
Už nemyslím na nič.
Nechávam sa unášať príbehom, všetka tréma a problémy zostali za scénou, v tej chvíli žijem len pre potlesk a pre divákov.
Javisko je tam, kde si ho vytvorím, nemusím byť v divadle, aby som mohla potešiť divákov a získať ich uznanie.
Túžim hrať, potrebujem to, viac než vodu, herectvo je môj život.
Hoci nemám talent stále javisko milujem a túžim rozdávať úsmevy, chcem, aby sa diváci bavili rovnako ako herci.
|