Luna prichádza z mora.
Vstupuje na posvätnú zem- Gaya
I zhodí tri dokonalé kvapky zo svojho plášťa,
Z ktorých vyklíčila nádej, nenávisť a láska.
Nenávisť je pre duše zblúdilé.
Láska nájde svetlo v každej tme.
Nádej vytvorí most nad priepasťou,
Nech do nej už nikdy nikto nespadne.
Luna sa pozrie smerom k oblohe, natiahne ruky a vzlietne.
Usadí sa na nebi a pozoruje iskierky života na Zemi.
Uväznená je svojím snom.
Túži stať sa Fénixom.
Z vody oheň nesplanie.
Z tmy svetlo nevznikne.
Z Luny sa Fénix nezrodí.
A Ona?
Svoje srdce na ľad premení.
Stvrdne ako skala.
Uväznená v nebi zostáva.
Putuje každým dňom.
Ide za svojím nesplniteľným snom.
Každú noc znovu a znovu roní slzy na oblohu.
Slza sa na oblohe usadí a vytvorí krásnu kolísku,
Z ktorej sa narodí žiarivá hviezda.
Luna si to neuvedomí, ale práve stvorila Fénixa.
|