som blázon a

od každodennej chôdze

uschol mi na podrážkach

zlatý dážď

marec a pokoj znebavzalých

po kvapkách

nechala som ho

nech ide

nech tečie do výlevky

s príchuťou

zvyškov večere

mydlových orgovánov

na chvíľu

z ulíc a z pod mať prísľub jari

... a v nočnom tichu tvoje dlane

zatvoriť svetlo

naspamäť

opakovať ploché

slová a

gestá

slabikovať  

v rozžiarených  očiach

ach

bože, tak dopodrobna

a

zas 

nájsť seba

zmysel pre iné veci

pre niekoho

možno

v cudzom meste

posielať každý večer

po kanáloch

suchý

zlatý

dážď

...k západu padať doň...