V rovinách čo sú
a takmer nekričia
by som chcel čítať len
dobré básne
vždy od slova
začínať
nad vodami
dnes boli kopce pri Trenčíne
biele
ako posypané práškovým cukrom od starej mamy
s krížom visieť
bez bolesti
vo vetre sa
ohýbať
na horizonte
kdesi za mestom začínal budúci mýtus
v ktorom naši hrdinovia
v rýchlych strojoch zabíjali
na okrajoch ciest
dravé vtáky
a deti sa učili
prvé písmenká
v kapitálkach
lámať chlieb
a piť červené víno
potom chodiť po vode
ako klaun v cirkuse
na konci
s dlhým potleskom
v tom mýtickom príbehu
mŕtve krídla ešte vždy
mávali vo vzduchu
a pri pohľade na ne
človek mal pocit
že cesta
vlastne nie je
to len kopce
ktosi cez noc
poprášil snehom