|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Zhliadla som koniec púte svojej,
Našla som zákutie svojho života,
Bol to priestor náručie tvojej,
Nevedela som že priveľka sila ma zmotá.
Myšlienky mi do pekla naviedla,
Aj keď laska mi v žilach kolovala,
Prosim na kolenach aby moja mysel nechradla,
V nas buducnost krala a kralovnu našla,
Tak ako osudova cesta predpovedala...
Teba moja ženska sila spútala,
Mňa tvoja sila pochopenia zajala,
Tvojim otrokom som sa stala,
Nekonečnosť v bolesť myšlienky pojala,
Aj ked ona nebola moja..
Osud splnil prvu ulohu ktora sa stala,
Naša dualita sa postretla..
Ale tvoja sila ma ničila,
Buducnosť stale a stale myšlienky marila
V tvojej pritomnosti sa snad sila zrodi,
Ktora novy svet splodi,
Ved všetko okolo mna sa rodi,
V nechapavosti myšlienky ktoru som zasadila,
Žiadna z nas sa tak daleko ešte nedostala..
Anonymne som nemlčlala..
Si všetko a ja nič...
Bojim sa že som spoločnosti gyč..
Tí čo ma odsudzovali,
Odrazu sa zmenili,
To čo len povrchom čítali,
Odrazu za svoje moto dali,
Čo ked len klamali?
S ich fotkami ma slzy chytali....
Viedla som ich k novym svetom,
Oni odplatili sa krutym odletom...
Však ty si ma poznamenal rozletom..
Do končin večnosti temnym spletom..
To čo v otcovej krvi počitam,
Ťo čo matkou prečitam,
Vlastnou hlupostou vymietam..
Myšlienka sa rodi v dualite hmoty,
Zanika v dokonalosti reality,
Ty vieš, ale ja ti predpoviem,
Ty tušiš, ja zaniknem,
Predsa len k sebe patrime,
Aj ked žena odchadza skoro,
Niečo kombinujeme, tvorime.
Za ňou môj osud vynesie sa sporo..
Voda v ktorej ryby plávu,
Nekonečnou dúhou nadobudnu slávu,
Z vody a vzduchu sily stvoria ohňa lávu.,
Teplo v nekonečnom lade zamrzne,
Lad sa vo večnosti času zastane..
Tam sa mi dvaja opäť stretneme,
A osud znova uzrieme..
|
|
|
