|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
|
Napokraji svojích síl stál som na okraji rokliny a hľadel do nenávratna, tá hĺbka bola otrasná, zimomriavky mi z nej blúdili telom a cítil som sa tak sám uprostred ničoho, otočil som sa a znovu som sa pozeral na partiu kamosov co sedeli pri ohníku a hriali si ozimené nohy, znie to zvláštne v lete uprostred tropických horúčav sa ohrievať pri ohni, ale bolo to tak. Nevybrali sme si najvhodnejší šas na letné slnenie, ale čo sme mohli tušiť že uprostred tropického leta bude tropická zima? Nie, to sme nemohli. A tak sme tropické noci prežívali schúlený pod dekami a pri ohníku. Dni prechádzali a čas plinul ako vždy, stále plinie rovnako, to len nám sa zdalo že sme tu už mesiace, zaostalá kultúra v nás už nič nevzbudzovala, zabudli sme aj na to koli čomu sme sem prišli, nič nebolo doležitejšie ako byť už konečne doma vo svojej teplej postielke. Tak sa aj stalo a my sme sa konečne dočkali, ako inak sme sa votreli k priateľkám pod deky a dohodli sme sa, že predpovediam počasia už nikdy nebudeme veriť, radšej pojdeme niekam na chatu osláviť život.
|
|
|
