Sračky z hlavy
Dvojrozmerný svet mám pred očami, a v tom svete kŕmim ľudí prázdnou lyžicou. Hnedé diela vznikajú nám pod zadkami, tak vystrelme si sračky z hlavy raketou.
Kľačím na kolenách pri nebeskej bráne, a popíjam rozpustené kurare. Snažím sa uniknúť z vlastnej hlavy, no začínam sa zožierať divnými myšlienkami:
Som krípel, som chyba vo vzorci, korenie na torte a čerešna na hovne. Som chodiaci potrat, roztoč na koberci, nedokončené embryo a... ...tak buď už konečne TICHO!
Na obežnej dráhe, spievam smutné blues, o stratenej láske, a špinavej kráske, o modrých očiach, a čiernych vlasoch, ako stratili sa v dave, ... vrahov poslednej nádeje.
Dvojrozmerný svet mám pred očami, a v tom svete nakŕmil som ľudí raketou. Pribijem sa na kríž spolu s Vami, tak odtnite nám hlavy tupou mačetou.
Ticho. Krik. Plač. Radosť. Šialenstvo. Krvácaním vyčistím si svoje rany. sledujem Vás všetkých navôkol, a hnijem.
|