Krvavy usmev,
pery plne hnevu,
upiri mali snem,
a dostali sa k nebu.
Tam polna straz nebeska,
zlyhala na plnej ciare,
krvave su uz nebesa,
a anjelov cakaju mociare.
Mociar plni havedi,
a peklo prazdne,
koniec nebeskych spovedi,
vsetci anjeli su uz na dne.
Zato upiri a diabli,
v nebi kludne,
popijaju dusky pravdy,
a kalia vody zradne.
Cierna moc,
zatemnila mysel,
prisla noc,
a to bol ortiel.
Anjeli navratit do neba sa chcu,
koli tomu cokolvek podniknu,
a so slzami v ociach,
chcu diablom nahnat strach.
Strach z citov,
strach z bitia srdca,
strach z anjelov,
strach z mudrca.
Strach opravneni mali,
anjeli sa vzburili,
a zle zlom zabijali,
pricom plakali a nariekali.
(dlho sa tam neohriali)
Vsetko vratilo sa spat,
do povodneho stavu,
anjeli mozu kludne spat,
co diablov privadza do varu.
|