Načo človek ľúbiť má, Načo sa trápiť má?
Sklamanie len boli, jazvu v srdci zanechá,
Poznačí to celé telo, dušu, srdce tiež...
Bolí to stále viac a viac,
Zrazu počuť Ten jeho božský smiech,
Jeho oči plné života mi bijú do tváre,
A posledné myšlienky smerujú k nemu.
Nebol síce môj no v srdci vačšie miesto mal.
Načo to všetko bolo?
Nemal sa tam radšej vôbec zjaviť,
Bolo zo nečakané a teraz veľmi bolestivé.
Všetko má svoj zmysel, no toto nemalo žiaden.
Nemám Teba, Nemám Tvoju lásku,
Som ako žobrák, ktorý nemá NIČ.
Všetko sa chveje vo mne pri myslení na Teba.
Čo bolo-bolo, už nič sa neváti
A Môj smútok dúfam raz pominie...
|