Sediac v Tyché
v poslednom kresle
už večer dýchne
lampa ďakujúc Tesle
dáme si jonta
a po pár šlukoch
pozdraví nás tma
i potrasie rukou 
ježkov je v tomto kraji
vidím skutočne veľa
tento kraj je požehnaný
višňa, pod splnom biela
hluk sa dusí
odnáša ho zvuk zvona
(v pamäti)
len divé husy
a sena vôňa
(ostáva po rokoch)