Búrka si k nám cestu našla.
Prerazila cez hory.
Nebo stiahla čierna mašľa.
Niekto ventil otvoril.
Blesky križujú čierne nebo.
Každú chvíľu hrmí.
Akoby dieťa kreslilo svetelnou kriedou.
Všetko sa drží v kŕdli.
Len vietor, vietor nechce ustať.
Láme stromy ako zápalky.
Iba ľudia otvárajú ústa.
Oči im svietia ako majáky.
Z balkóna počujem hučať potok.
Strháva so sebou všetko aj skaly.
Akoby sa práve začal sľubení útok.
Zlyhali všetky dohovory.
V sebe cítim najhoršiu búrku.
Vždy keď sme spolu potme.
Drž ma dievča za ruku.
Buď dievča vždy pri mne.