"Na tamtoho mojho Vlada si dávajte pozor, je to moj bývalý, ale stále si nemože zvyknúť, že už spolu nechodíme, je

to syn riaditeľa, stále sa s tým nemože akosi vyrovnať, už sme sa rozišli viac ráz aj teraz si myslí, že sa k nemu opať

vrátim, je žiarlivý ako pes, to už ste napokon videli sami, pojde to, nebojte sa, utešuje nás Elena,"založím vám každé

mu kartu, pripravte si každý nejakú chorobu. Toto je psychoterapeutické oddelenie, vravím si a vymýšľam si problém

s ktorým som prišiel. Aj Ignác a Jana premýšľajú, nič ma nenapadá. Elena ide dnu a my ako húsatá za ňou.Elena vošla

na sesterňu. Jej kamarátka sa hneď zodvihla zo stoličky a išla jej v ústrety."Čo tu robíš?opýtala sa udivene."Veď nemáš

službu, máš až zajtra."

                    "Nudila som sa, mám tu pre teba nových, stretla som ich na ceste sem."

                    "Posadte sa,"povie nám sestra. "O chvíľu pojdete na pohovor k pánovi doktorovi."

                    "Doktor!"zhrozene sa zaškľabím , vyvalím oči a prehltnem od strachu. V sesterni sú ešte jedny dvere, 

otvárajú sa a v nich stojí vysoký muž s miernym panderom, je chudý len pupok má veľký vystrčený dopredu, je preh

nutý dozadu ako luk, akoby mal brucho na chrbáte a to ho ťahalo dozadu.

                    "Nech sa páči ďalej,"povie doktor. Idem ja, fúch, nech to mám chytro za sebou."Posadte sa,"povie a 

ukazuje na stoličku pri stolíku. Doktor si položí ruky na klávesnicu počítača:"Ako sa voláte? povie. Poviem svoje

meno a adresu."Teraz mi povedzte prečo ste nás vyhľadali?"

                    "Máti má známeho psychológa v Skalici a nechceli sme ísť do blízkej liečebne kvoli ľuďom, ten jej toto

poradil a dohodol." Neklamem, mama sa naozaj pozná s jedným odborníkom zo Skalice. "Mám problé,"poviem, prob

lém mám,"zopakujem...."takže problém,"kokcem. "Obviňujem sa z toho, že som škrečok, brat mi vždy v detstve na

dával a zabával sa natom, hovoril mi "ty škre-čok, škre-čok, škre-čok, ty škre-čok a povedal mi ukaž akú máš silu

zakúsni do kľučky a ja som z celej sily sa zakúsol aby som predviedol akú mám silu."

                    "Čo ste? škrečok? Takže vy sa obviňujete z toho, že ste škrečok. Z čoho sa to vlastne obviňujete? Aha,

že ste škrečok." Doktor sa zodvihol zo stoličky a pozerá von oknom.

                   "Myslel som si, že som škrečok a cítil sa zato previnený."

                   "To som teda ešte nepočul, zaujímavé, ani takú kombináciu, to je zvláštne, ako sa to škrečkovanie preja

vuje? "Doktor si sadol a ťuká do počítača.

                   "Človek sa musí všetko učiť, zviera nie, mňa tie problémy s bratom tak vzali, že som si začal namýšľať,

že som škrečok, nechcel som byť človekom ale škrečkom, asi preto, že sa ako škrečok nemusím nič učiť, že to mám

pudovo dané, problémy zostali, len sem tam si dám zrna namiesto ovsených vločiek, sem tam nejakú muzli tyčinku,

keď nezoženiem zrno. Už som to nezvládal, začal som si uvedomovať, že sa začínam už aj podobať na škrečka, teda

v tejto podobe tiež nie som šťastný, chcel by som byť zase človekom, myslím, že keby som už nechcel byť škrečkom

stačilo by na začiatok trochu zrna a postupne uberať." Doktor ťuká poctivo do klávesnice a vobec sa nadomnou

nevzrušuje, určite zažil aj horšie prípady, vravím si v duchu. O tom nepochybujem. Doktor sa postaví a otvorí mi

dvere, stretám sa vo dverách s Ignácom no zbohom.Ignác mi povedal potom čo sa dialo.

"No čo vás k nám priviedlo? pýta sa Ignáca doktor.

                    ""Priviedlo,"zopakoval Ignác. "Málo mi bo-lo,"naťahuje aby na niečo prišiel, nemá nič vymyslené. "Že

som bol z toho, mdlo mi bolo z toho, že som bol z toho,"kokce ako ja pred chvíľou. "Bol som nejaký vystresovaný

z toho, viete ako to je, keď je človek vystresovaný, to može byť z toho detstva, ja to poviem bez okolkov musím

vidieť cecky, stále iba cecky."

                      "To snáď každý,"povie doktor. "Bez cecka je život fádny, tie vaš e diagnózy ani nie su tuším diagnózy,"

povedal doktor. Ignác sa Preľakol, že si vymyslel banálny problém a tak pokračoval:" Ja, keď nevidím cecky je mi 

mdlo, odpadávam, aspoň raz za deň musím vidieť cecky."

                     "Kto by nechcel, ale netrápte sa poriešime to na skupine, možno vás ešte niečo napadne, popremýšlaj

te, na skupine nemusíte rozprávať keď nechcete ale mali by ste je to vo vašom záujme aby sme vás vyliečili."

                     "Tak som si to vsugeroval, že, keď to nemám odpadnem."

                     "A už ste dnes ako vy vravíte videl cecky?"

                     "Dnes nie, práve preto, že sa mi to nedarí je mi z toho mdlo, nemusí to byť snáď každý deň, každý

deň vravím asi preto, že si dávam vysoko latku aby to bolo aspoň občas. Ségrine som vídaval dosť často, niekedy

každý deň ako sa prezliekala v odraze televízora.Každé ráno som číhal na tú chvíľu keď sa jej vyvalia spod pyža

ma, dobré mala lopaty."