|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Malý, podkrovný byt. Podvečerné prítmie. V kúte smrdia týždňové ponožky, na stole sú neesteticky pohádzané staré noviny a plechovky od piva. Pomaly otvoril skriňu.
- Guten Tag, Herr. Tu, priniesol som nejaké psie sušienky. A nový výtlačok. Áno, viem, že je to brak, berte to pozitívne, v skrini je ajtak tma. Tak ja už zas pôjdem.
Skriňa sa zabuchla. Odkráčal do kúpeľne a vytiahol vyšúchanú zubnú kefku. Nasucho si začal drhnúť zuby. Odpľul krvavý fľak do umývadla. Zo skrinky vybral fľašu vodky, vypláchol si ústa dolu krkom a skrčil sa k práčke. Chvíľu sedel a pozeral na zatekajúci strop. Zazvonil telefón. Zdvihol sa.
- Áno? O deviatej? No okej. Skúsim. Áno, áno pusa. Vidíme sa. Čau.
Hodil telefón na studené kachličky a poškriabal si zvraštené čelo. Nemotornými pohybmi sa snažil upraviť si vlasy do stráviteľnej podoby. Natiahol na seba zdanlivo čisté oblečenie. Otvoril skriňu, usmial sa.
- Auf Wiedersehen. Vrátim sa!
Vybehol do rušného mesta.
* * *
- Dáš ešte jedno?
- Nie, opila by som sa. Čo je s tebou? Stále ma len nalievaš, tak-tak, že si pozdravil, keď si ma uvidel..
- No, počuj.. ten byt, a tak..
- Fakt som si mala dať ešte jedno. Nehovor mi, že sa to posralo.
- No..
- Čo sa, kurva, deje?
Začala nervóznejšie gestikulovať.
- Zas sa to odkladá? Kedy sa tam už konečne môžem nasťahovať?
- No... ja neviem, či vôbec.. je ťažké ti to povedať..
O päť minút sa vrátila od baru. Položila na stôl dve vodky.
- Tak spusti.. chcem to mať z krku..
* * *
- Hitlera v skrini? Ti drbe? Nemáš úpal? Vieš, že nemám rada takéto vtipy. Mohol si si to odpustiť. Fakt som sa zľakla, že..
- Počúvaj ma chvíľu. Ja nesrandujem.
- Dobre, to už som počula desaťkrát. Prestáva to byť vtipné. Tak poď, ideme, som šialene nadržaná. A potom si môžeme pozrieť nejaký..
- Toto nemá cenu. Maj sa.
Zvrtol sa a odkráčal preč.
- Hej, kam, do čerta ideš?!
Vytiahla mobil a uvažovala, či niekomu nezavolá. Možno sa pomiatol. Vykašľala sa na to. Mával rôzne excesy. Prejde ho to.
* * *
Muž v obleku si držal hlavu v dlaniach a neveriacky si stále dokola čítal výpovedný list. Hitlera v skrini. Jemu snáď drblo. Je málo miest a veľa roboty a on môže byť rád, že dostal vôbec nejaký flek, veď mohol byť na ulici, keby nebolo našej firmy, premýšľal. Koho teraz osloví? Hmm, Ďuri vraj zháňal flek, tak možno..
* * *
Mlčky sedel v tureckom sede na dlážke pred otvorenou skriňou a usmieval sa. Bolo to také skvelé. Nemusel robiť nič, toto mu zaberie všetok čas. Pozeral sa na postavu schúlenú v skrini. Pozeral sa na mapu Stalingradu, na jeho krásne, elegantné a inteligentne pôsobiace fúzy. Usmievali sa na seba a žmurkali. Vyrušil ho nepríjemný zvuk vibrujúceho mobilu.
- Ja? Čože si mi dohodla? Doktor? Ale ja žiadneho doktora nepotrebujem. Je medzi nami koniec, chápeš to?
Ženská jedna. Zložil. Otvoril plechovku s fazuľami a vylial ju do hrnca. Pridal kečup a miešal. Pospevoval si "Deutschland, Deutschland". Prisypal trochu čierneho korenia. Pozrel sa do zrkadla. Usmial sa na seba, pohladkal si svoj čierny fúzik pod nosom, prehrabal si ulízané vlasy s ofinkou. Vliezol do skrine.
|
|
|
