Stále čakám či už príde
tá ohyzdná maturita,
na um mi už nezíde
pozrieť sa do zošita.
Načo stresy, nervy ničiť,
hovorím si pokojne.
Mohol som sa už dosť učiť,
a tak sedím spokojne.
Blíži sa tá hodina,
vydržať nemôžem,
v strese celá rodina,
čo robiť budem!?
Keď sa k dverám triedy blížim,
srdce sa mi zastaví,
už som istý, už to viem!
Ja ju asi nespravím!
Načo stresy, nervy ničiť,
opäť vravím pokojne...
cez prázdniny – učiť - učiť,
v septembri sú opravné!
A tak čakám ako bude,
či ma tatko nezmláti,
bežať viem, tak hádam ujdem,
už som celý dojatý!
Toľko hodín?
musím bežať...
Tak ťa prosím,
skús sa nebáť.
Zvládli iní, ty tiež zvládneš,
niečo z teba bude raz.
Ale čo? Tak uhádneš?
Po chrbte mi prešiel mráz...
Nepýtam sa ďalej už,
otázky sú zbytočné...
Tak ťa prosím len sa drž
a nestresuj zbytočne!
|
