|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Báseň o breze
Moja milá briezka,
Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.
Nikdy nič nepovieš, možno sa len v duši zasmeješ,
čo nás obyčajných ľudí stále niečo trápi a smúti.
Čo sa smeješ? Veď si ako my, pravidelne meníš odevy,
v zime holé ruky máš, na jar zelené lístky obliekaš,
no predsa si stále taká istá,
tichá a skromná.
V tom sme si asi rozdielny,
keď neustále narážame na akési steny,
nevieme pokojne sedieť, spať, tak ako Ty dokážeš celé dni,
len tak stáť.
Chodíme po cestách pokrivených,
zatiaľ kým Ty stojíš pevne na tých rovných.
Netreba Ti pôvab , krásu umelú,
veď v novembri vieš očariť aj tú najpyšnejšiu ženu.
Ach, briezka moja najdrahšia,
hoci si tu stojíš sama,
vedz, že Ta budem potrebovať,
keď moju dušu nebude mať kto opatrovať.
|
|
|
