Bolo sychravé jesenné dopoludnie na korunách stromov sa týcili už len kde tam posledné zvyšky lístia zapichnutého do konárov a všetko ostatné bolo bezcielne rozhadzované vetrom po celej ulici.

Pán Jariabka sa práve prebúdzal nie o svojom obvyklom vstávacom čase a preto neukojene hromžil na smetiarov, ktorý pri svojej práci robili lomoz.

Starý pán už býval dávno sám, tu ovdovel pred pár rokmi, keď sa jeho manželka ocitla pod kolesami nákladného auta vezúceho štrk. Doteraz sa mu do očí tisnú slzi pri pohľade na posípacie auto plného štrku. Otvoril okno v rámci osviežovacieho procesu svojej izby, ktorej aróma nebola zďaleka taká lahodná ako by bol v tej chvíli chcel. „To bude tá parádna fazulačná polévka“, povedal a s veselým úškrnom si pri tom poprdkával. Nato sa zahľadel z okna a rozhliadol sa po „jeho“ ulici, ako s obľubou pyšne nazýval ulicu po ktorej sa už ani veľmi často neprechádzal z časti pre svoj zdravotný stav, ktorý mu už veľmi nedovoloval súťažiť v rýchlododectve avšak zvačša pre svoju vrodenú a rokmi výdatne trénovanú lenivosťm vďaka ktorej si už veľakrát vo svojom živote vyslúžil titul zdochliak.

Napokon sa uz uz chcel vratit k svojim obvyklim cholerickym zvyklostiam ku ktorym patrilo nekonecne sledovanie telenoviel vysielanych na televiznych staniciach x/y ked sa v okne, presniejsie na parapetnej doske z vonkajsej strany okenice objavila sojka.

Sojka je vtak preliatavy ktory sa neupina na jedno miesto mino casu ked dokrmuje svoje mlade. Garrulus glandiamus cize sojka obecna nie je vtak nicim vynimocny vyskytom v nasich preplnenych mestach. Vyskytuje sa hojne a casto narusa pokoj aj nasej inak nerusenej ulice.

Stary pan sa na suchot kridel otocil a na sekundu skrehol ked uvidel ako sa operenec vrti a nepokojne sedi na parapete. Na sklonku okamihu v ktorom chcel odvratit svoj pohlad ho cosi zaujalo. Sojka nasla omrvinky ktore tam bez povsimnutia hoveli uz zopar dni najskor pozostatok ktorychsi ranajok ktore sa celkom nedokazali preniest v podobe otrusiniek cez okno.

Stary pan zrazu videl sojku ako sa krmi jeho omrvinkami a cez jeho omrzenost ho to celkom potesilo. Ked vsak podisiel blizsie aby si obzrel ten zazrak stvoritela, vtak sa zlakol a uletel kamsi kde zmizol v nenavratne.

Nato sa oblok zatvoril rukami starca, ktory ako obvykle utrusil jedovatu poznamku a bolo po rannajsom divadle.

Na druhy den sa vsak vyjav opakoval znova a ked aj po treti krat zasebou vtak priletel obmakcilo to srdce vyprahnuteho starca a tak nasipal za hrst ryze za okenny ram.

Vtak zacal lietat coraz smelsie a okazalejsie k bytu az napokon zakotvil skoro az na rozhrani medzi oknom a izbou. Ked sa po par dnoch znova osmelil nic mu uz nebranilo zletiet az do bytu kedze panko mu podsipaval ryzu viac a viac do utrob bytu.

Teraz uz vtacik sedel pekne na stole s nocnou lampou a akymsi starym vytlackom pravdy s davno neaktualnimi informaciami o poklese ceny ropy na svetovom trhu.

Stary pan si jednoducho oblubil toho operenca ktory mu prinasal aspon trochu svetla do inak vsednych dni jeho pokrutenej jesene zivota.

Ked sa ich vztah vyvrbil natolko ze sa vtak nechal dokonca aj pohladkat dostal meno Imro.A tak Imro zalietaval den co den na svoju porciu ryze s obcasnym pridavkom cerstvych omrviniek z ranajok.

Jednoho dna bol obraz v ulici trochu odlisny. Namiesto vtaka prisla pred bytovku sanitka a s nou dvaja muzi v bielych plastoch nakladajuc onoho pana na nosidla.

Imro lietaval este par dni v nadeji ze by sa mu mohlo ujst nieco z vydajne an ktoru si tak privykol. Kedze sa vsak oblok neotvaral ani po par dnoch cakal marne.

O par vchodov dalej prave otvorila okno mlada slecna, ktora prvym rokom studovala lekarsku fakultu. Bola plna energie a svoj den vzdy zacinala pohladom zo svojho docasneho bydliska aby sa poobzerala po okoli a nachychala sa cerstveho vzduchu. Zvuk vtacich kridel pretrhol jej chvilku.

Potesilo ju to ked videla ako si len par desiatok centimetrov od nej sadla sojka. Hned sa pobrala aby zistila ze ma nejaku ryzu a mohla ju nasipat neznamemu “kolibrikovi” ako si vtaka zartovne oznacila. A tu sa vtak osmelil a zacal zobat potravu, ktorou ho pohostila...