Posledný vzdych, čo je do kože votkaný:

Budeme sa ľúbiť, tak ako potkany.

Koľkými pascami sme to už preliezli

vo vidine chmeľu a sladkých ríbezlí!

Pasce, čo zabolia vždy tak, jak prvý raz

a v každej z nich zostal, zostal tam kúsok z nás.

Na chladnej podlahe, nahá a bez reči

vášeň ťa zahreje, môj bozk ťa vylieči

Špendlík pod nechtami, rana plná hnisu

budem ťa ľúbiť tak, ako krysa krysu

Svet nám je však dlžný určitú časť nehy!

More plné krvi obmýva nám brehy

Keď kohút zareve, slnko sa zaškerí

prižmúrime oči, ujdeme do diery

Hoci nám soľ sypú, sypú nám do rany

budeme sa ľúbiť, tak ako potkany

Tak ako potkany, sfarbené nasivo: