Ako všetko, čo tu nie je,

závan s pachom beznádeje,

rýchlo šíriaci sa mor.

Chcel by som len zomrieť skôr

než ťa dáka nemoc skolí.

Jak jebiduch po okolí

ktorému nič nenanútia,

nenašiel ‘bych spočinutia.

Nebo plné serafínov

nie je pre mňa veličinou,

len páchnucou kopou hnoja,

keď v ňom nie si, láska moja.

A keď moja duša víri

‘kol priepasti plnej síry

aká ma túžba ženie tam