Ach tie ruky, tie krásne ruky ,
tak pracovité a toľko lásky v nich
nech vás netrápia tie zbytočné muky,
ktoré neraz učinili tichý vzlyk.
Ach tá tvár, tá krásna tvár,
kde staroba sa vráskami hlási
nech ťa šťastie zbaví tých chmár,
ktoré sa občas v duši skvasí.
Ach ten strach , ten strach starostlivý,
ktorý sa zrodí, keď deti sú preč
nech zostane , nech nie je lenivý,
ten nahradí tvoju nemú reč.
Ach tá mama, tá ktorá je len naša,
tá , ktorá nám základ postavila
nech ti život len pokoj vnáša,
aby si sa pred ním nezastavila.
|